Kde nájdu záchranu ženy s deťmi v existenčnej núdzi? Krízové centrum pre matky s deťmi ohrozuje končiaci nájom v mestskej budove školy na Poľnej ulici. Arcidiecézna charita má zhruba pol druha roka na to, aby najzraniteľnejšej skupine našla náhradné priestory. Do úvahy zatiaľ prichádza jedine pozemok Pri Bitúnku. Patrí rádu dominikánov, ktorý ho charite sľúbil odpredať a prenajať. Riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice Cyril Korpesio apeluje na samosprávy i štát, aby pomohli s výstavbou nového krízového centra pre matky s deťmi.
Krízové centrum funguje v Košickej Novej Vsi dlhé roky. Útočisko poskytlo aj trom rodinám, ktoré prišli o strechu nad hlavou pri decembrovom požiari v obci Arnutovce.
„Išli sme pár dní pred Vianocami do Spišskej Novej Vsi niečo kúpiť pre deti, aby mali darčeky. Skôr sme nestihli, lebo sa nám narodila Klára, mala len týždeň. Deti nám strážila švagriná,“ spomína Zdena Goldschneiderová (31) na najťažšie chvíle.
Bezpečie v krízovom centre
Pri návrate domov manželov čakal desivý pohľad na hasičov a policajtov. „Oheň išiel od susedov. Švagriná našťastie zobrala bábätko aj ostatné tri deti a utiekli von. Zhorelo nám všetko,“ pokračuje mama. Goldchneiderovci našli bezpečie v krízovom centre .
S rodinou výnimočne mohol ostať aj otec Tibor (33), pomáha s údržbárskymi prácami. Snažia sa postaviť na vlastné nohy a splniť si sen o vlastnom bývaní. „Ďakujeme charite, že nám pomohli. Máme tu teplú vodu, čo jesť, deti sa vyspia. Nemusíme vonku spať a naše štyri deti nám nezobrali do ústavu, nerozdelili nás,“ vraví Tibor.
Adaptačný proces trvá mesiace
V krízovom centre našla rodina všetko nevyhnutné k prežitiu. Matkám s deťmi spočiatku poskytuje nielen ubytovanie, ale aj oblečenie, hygienické potreby, hrnce či potraviny.
„Keď k nám ženy prídu, nemusia mať nič so sebou. Potrebujú mať hlavne bezpečie, teplo a aby sa mali kde najesť. Sú často z vylúčeného prostredia.Pomáhame aj ženám, ktoré zažili domáce násilie alebo nepríjemné životné situácie, napríklad nástup muža do výkonu trestu, hrozbu odobratia detí. Máme tu teraz aj rodiny, ktoré si šetria na vlastný domček,“ vysvetľuje Katarína Fečová, riaditeľka Krízového centra pre matky s deťmi.
Pracovníci krízového bývania prvý mesiac zisťujú sociálnu anamnézu každej rodiny, celý adaptačný proces prebieha asi tri mesiace. Čas zotrvania v centre nie je prísne obmedzený. Podľa Fečovej ho klienti opúšťajú zvyčajne do dvoch rokov a odchádzajú do iných zariadení, podnájmov alebo sociálneho bývania.
Maximálny poplatok je 175 eur
Sociálni pracovníci a asistenti sa svoje zverenkyne snažia viesť k samostatnosti. V centre je stále niekto prítomný.
„Postupne im ukazujeme, čo si kde vybavia, kde môžu ísť deti do školy, k lekárom, kde si požiadať o financie, ako hospodáriť,“ hovorí riaditeľka. Mamy v centre si sami varia, perú, upratujú. Učia sa pracovným zručnostiam ako šitie, práca s hlinou, pestovanie a ďalšie.
„Niektoré ženy sú z komunít, kde bolo cieľom v prvom rade prežiť. Snažíme sa ich skompetentňovať v rodičovských zručnostiach. Pracujeme s nimi, aby vedeli zvládať starostlivosť o deti a domácnosť, aby dohliadali aj na školu. Máme tu mentorov, ktorí deti doučujú a herňu pre menšie deti,“ pokračuje Fečová.
Z príjmov rodiny centrum vypočítava poplatok, ktorého maximálna výška je 175 eur mesačne pre jednu rodinu. Pokiaľ majú voľné miesta, vezmú každého v núdzi. Najväčší nápor zažívajú v zime.
Budúcnosť centra je neistá
Nad dlhodobým fungovaním centra však visí otáznik. Nájom v školskej budove na Poľnej mu trvá len do konca roka 2027. O priestory prejavila záujem súkromná základná škola, funguje už vo väčšej časti budovy.
Upozornila na to na poslednom mestskom zastupiteľstve Iveta Adamčíková, ktorá je predsedníčka sociálnej a bytovej komisie mesta, zároveň členka komisie pre marginalizované rómske komunity.
Predstavitelia mesta ani mestských častí však neprejavili záujem ponúknuť priestory či pozemky pre krízové centrum. „Nie je jednoduché vyriešiť problém krízového centra, je tam veľa matiek s deťmi. Zatiaľ nevidím žiadne možnosti. Niekde ich treba umiestniť a dať im zázemie,“ vyjadrila sa Adamčíková s tým, že niekoľko matiek sa presťahovalo do budovy na Kórejskej ulici, ktorú mesto dočasne požičalo charite. Práve na pleciach Arcidiecéznej charity Košice ostáva hľadanie východiska.
Mestu majú odprezentovať svoj návrh riešenia.
Rokovania na najvyššej úrovni
Arcidiecézna charita Košice sa snaží nové priestory pre krízové centrum zabezpečiť čo najskôr.
„Máme záujem o to, aby sme matkám s deťmi zabezpečili dôstojné miesto na žitie. Tiež si uvedomujeme, že škola sa bude chcieť rozširovať. Už aj v minulosti sme jej uvoľňovali časť priestorov, ktoré sme mali v prenájme od mesta,“ vyjadril sa riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice Cyril Korpesio. Charita preto už trikrát rokovala na najvyššej úrovni arcibiskupa, zástupcov mesta a zástupcov kraja.
Nepopulárna, ale potrebná iniciatíva
Zariadenie ako krízové centrá, útulky či nocľahárne podľa Korpesia sčasti pomáhajú riešiť problémy nelegálnych osád.
„Chápeme, že je to nepopulárna iniciatíva. Naši ľudia v útulkoch ale musia súhlasiť s nastavenými pravidlami. Snažíme sa im pomôcť nájsť si prácu, motivujeme ich k zapájaniu sa pracovnými aktivitami na fungovaní a skrášľovaní krízového centra. Majú strechu and hlavou, deti sa môžu dôstojne rozvíjať a musia za to prijať podmienky fungovania zariadenia. Komunita, kde sa dodržiavajú isté dohodnuté pravidlá, ich potom motivuje a aj núti správať sa lepšie, kultúrne a dôstojne,“ vysvetľuje riaditeľ charity.
Pozemok Pri Bitúnku
Charita nakoniec hľadala pochopenie aj vhodné priestory pre centrum v cirkevných kruhoch. Po mnohých rokovaniach objavili vhodné miesto na ulici Pri Bitúnku v spolupráci s rádom dominikánov v Košiciach, ktorý sa už dlhodobo zaoberá duchovnou správou útulku na Bosákovej. Lokalita za potravinárskym skladom zatiaľ slúži záhradkárom a susedí s nelegálnou osadou.
„Pripomienkovali sme kvôli tomu aj územný plán a naše pripomienky boli zapracované do nového územného plánu,“ vyjadril sa riaditeľ charity.
„Dominikáni sú ochotní nám časť pozemkov predať. Ďalšiu časť nám prenajmú podľa toho, ako budeme potrebovať. Sme v prípravnom konaní, zisťujeme možnosti pripojenia na komunikáciu a siete. Stále môžeme naraziť na nejakú neprekonateľnú prekážku, napríklad technické nedostatky inžinierskych sietí,“ hovorí Korpesio s tým, že každým mesiacom sa posúvajú o malý krok vpred.
Pozemok Pri Bitúnku je podľa neho ideálny. Podobne ako útulok na Bosákovej, sa nenachádza priamo v obytnej zóne, no nie je ďaleko od mesta. Pred siedmimi rokmi charita v lokalite plánovala výstavbu útulku pre ľudí bez domova, proti tomu sa ale zdvihla vlna nevôle. Zámer nakoniec stopli mestskí poslanci, vtedy sa mal zrealizovať na mestskom pozemku.
Škola aj ambulancia
Nové krízové centrum by malo vzniknúť na zelenej lúke. „Cieľová skupina sú matky s deťmi, ktorá má špecifické potreby. Napríklad na Bosákovej vedieme klasický útulok pre ľudí bez domova, ale pre deti nie je vhodný,“ vysvetľuje riaditeľ. Najmenším v núdzi chce dopriať zázemie, aby mohli zažiť dobrý štart do nového, slušného života.
„Okrem ubytovacích kapacít by sme tam chceli zriadiť ambulanciu, aby mali k dispozícii lekára. Plánujeme aj priestory na učenie a doučovanie detí, voľnočasové aktivity a aj priestory na športové aktivity,“ pokračuje Korpesio. Ideálna kapacita podľa neho predstavuje 150 ľudí. Súčasné krízové centrum na Poľnej má registrovanú kapacitu 115 obyvateľov, a je takmer vždy plne obsadené.
Miliónová investícia
Výstavba úplne nového Krízového centra pre matky s deťmi si vyžiada nemalé investície. „Môže stáť približne 4 až 5 miliónov eur. K financovaniu sa bude musieť zodpovedne postaviť mesto, samosprávny kraj, aj samotné ministerstvo,“ vyzýva riaditeľ charity.
Ráta s tým, že na dofinancovanie výstavby budú musieť vyhlásiť aj verejnú zbierku. Spravodlivé by podľa neho bolo využitie eurofondov.
„Odkedy máme možnosť čerpať eurofondy, tak z nich nebol na Slovensku postavený ani jeden útulok. To nie je dobrá vizitka spoločnosti. Spoločnosť sa hodnotí podľa toho, ako sa správa k tým najslabším a najzraniteľnejším skupinám. Medzi nich patria určite matky s deťmi a ľudia bez domova,“ apeluje Korpesio.
text: Eva Eperješiová
foto: autorka