Odchovanec košického hokeja a bývalý študent športového gymnázia na Triede SNP má za sebou vydarenú sezónu. Vianočné sviatky strávil v americkom štáte Minnesota, kde bol oporou národného tímu do 20 rokov na svetovom šampionáte. S „áčkom“ na drese plnil rolu asistenta kapitána a po skvelých výkonoch ho vyhlásili za jedného z troch najlepších hráčov slovenského výberu.

Do povedomia fanúšikov sa však nezapísal iba výkonmi na ľade. V kabíne slovenskej „dvadsiatky“ bol iniciátorom výberu gólovej pesničky „A ja taká dzivočka“. Slovenský hit sa uchytil natoľko, že po ňom na uplynulých majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku siahla aj seniorská reprezentácia.

Hoci ho rešpektovaný hokejový portál Elite Prospects profiluje ako defenzívneho obrancu, v uplynulej sezóne toto tvrdenie vyvrátil. V play-off americkej USHL sa stal najproduktívnejším obrancom celej súťaže a s tímom Muskegon Lumberjacks dokráčal do finále.

Že mu hokej momentálne robí radosť, bolo jasné hneď na začiatku stretnutia. Dvadsaťročný obranca prišiel na rozhovor uvoľnený, v dobrej nálade a s úsmevom.

Okrem hodnotenia uplynulých mesiacov priblížil detaily svojho nadchádzajúceho pôsobenia v zámorskej univerzitnej súťaži NCAA, kde bude obliekať dres Lake Superior State University.

Pred odchodom do zámoria si stihol debutovať v seniorskom „áčku“ HC Košice. Čo to znamenalo pre chlapca, ktorý sa v Košiciach narodil a vyrastal prakticky v Steel Aréne?

Mňa to veľmi tešilo, že som dostal príležitosť a bol som hrdý, že môžem hrať za Košice a pred plnou Steel Arénou. Fakt som si to veľmi užil a som vďačný za šancu a skúsenosť, ktorú som dostal.

Tvoja zámorská cesta následne viedla cez kanadskú WHL v Brandone do americkej USHL. Zo Slovenska si odchádzal s vizitkou defenzívneho obrancu, no v play-off si sa stal najproduktívnejším obrancom celej súťaže. Kde nastala táto zmena v produktivite?

Prečo som bol vlastne braný ako defenzívny? (smiech) Aj na Elite Prospects som tak písaný. Ako je pravda, že nikdy som nemal doteraz viac bodov. Ale už keď sa pozriem napríklad minulý rok do Brandonu na poslednú časť sezóny od januára, keď už som sa podľa mňa viac adaptoval, lebo mi to trošku dlhšie trvalo. V druhej polke sezóny som urobil 15 alebo 16 bodov od januára, čo je podľa mňa celkom pekné. Odvtedy som v tom v podstate pokračoval.

Ja si myslím, že ja som to stále mal v sebe, len som potreboval trošku viac dozrieť, oťukať sa v tých situáciách a byť efektívnejší. Presne tento rok sa ukázalo, že tú efektivitu som našiel. Hlavne som bol veľa nasadzovaný, hral som veľa, hral som presilovky, oslabovky a snažil som sa stále niečo tvoriť. Nebyť taký ustúpený, ale skôr o krok dopredu. To mi pomohlo skúšať, skúšať a viac si veriť.

U mladého hráča pomáha sebavedomiu najmä dôvera od trénera a herný čas. Išlo to potom automaticky?

Áno, ja si myslím, že áno. Cítil som to napríklad v tom, že keď som už od minulej sezóny začal ráno na rozkorčuľovaní strieľať veľa pukov, dodalo mi to obrovský pokoj. Nielen pri zakončení, ale aj pri prihrávkach a celkovo pri takom pokojnejšom rozmýšľaní na ľade.

S odstupom času po finále USHL zrejme opadlo prvotné sklamanie z druhého miesta. Ako hodnotíš sezónu z osobného a klubového hľadiska?

Pred sezónou som si dal ciele, aby som bol jeden z najlepších hráčov v tíme aj v súťaži a aby sa mi podarilo dostať štipendium na univerzite. A samozrejme dostať sa na Majstrovstvá sveta U20, aby som čo najviac pomohol Slovensku získať medailu. To sa bohužiaľ nepodarilo, ale ja som si užil celý turnaj v drese Slovenska aj celú klubovú sezónu. Či už sa bavíme o dvadsiatkach, alebo o tej druhej sezóne, mohli sme sa dostať ešte trošku ďalej. Ale tak no, nespravíme s tým teraz už nič. V športe sa to stále máli.

Na dvadsiatkach si vybral gólovú pesničku „A ja taka dzivočka“, ktorá sa uchytila tak, že ju hrali aj na seniorských MS vo Švajčiarsku. Sledoval si zápasy a ako tento výber vznikol?

Rozmýšľal som nad pesničkou, ktorú na Slovensku pozná naozaj každý a mohla by sa stať hokejovou hymnou. Bola to trochu náhoda, no tá vízia vyšla. Sám som bol prekvapený, aký úspech to malo. Tá skladba má skvelú energiu a rytmus. Po každom našom góle bolo na ľade aj na tribúnach vidno, že ľudia s ňou žijú, tlieskajú a spievajú si ju. Fanúšikovia sa s ňou stotožnili a stále je to hit.

Máš podpísanú zmluvu s univerzitou Lake Superior State. Mesto leží priamo pri kanadskej hranici. Čo očakávaš od tamojšej hokejovej kultúry a prostredia?

Oni boli tuším v 90. rokoch veľmi úspešní, no potom to trochu spadlo. Majú však naozaj peknú históriu. Tento rok prichádza na univerzitu 17 nových hráčov a všetko sú to buď draftové výbery tímov NHL, alebo top hráči z iných univerzít. Sám som zvedavý. Viem, čo môžem očakávať, že to bude rýchlejšie, fyzickejšie a viac súťaživé ako doteraz, ale veľmi sa teším. Ciele sú vysoké. Keď sme mali mítingy, veľmi sa mi páčilo, ako každý rozpráva o tom, že by sme chceli ten veľký úspech zopakovať.

Väčšina športov na tejto škole hrá druhú divíziu, hokej je jediný v najvyššej NCAA Division I. Očakávaš kvôli tomu špecifické postavenie na škole?

Verím, že učitelia mi budú pomáhať... (smiech). Myslím si, že to zvládnem a nebude to žiadna raketová veda. Hlavne očakávam, že bude chodiť veľa fanúšikov, na ktorých sa teším najviac. Tým, že je to menšia škola, všetci študenti sú veľmi pokope. Každý každého pozná, podporujú sa navzájom a sú súdržní.

Tím Lake Superior v posledných piatich sezónach zhodne vypadol v konferenčnom štvrťfinále. Je cieľom prekonanie tohto umiestnenia?

Áno, určite. To stopercentne. Ako tu sedím, viem, že určite nie len ja, ale aj tréneri a ostatní hráči ideme do sezóny s tým, že chceme ísť čo najďalej, ako sa len dá.

Univerzitný hokej vyžaduje plnenie školských povinností. Aký študijný odbor ťa čaká na škole?

Vybral som si medzinárodný biznis. Čo ma bude čakať? Budú tam nejaké medzinárodné vzťahy, ekonomika, mikro, makro, ale čo konkrétne, to ešte ani ja sám presne neviem. Primárne tam však idem kvôli hokeju, aby som sa v hokeji zlepšil a dostal sa do NHL alebo do nejakej najlepšej inej súťaže v Európe.

Pred draftom si figuroval v európskych rebríčkoch, no kluby NHL si ťa nevybrali. NCAA je dnes vnímaná ako priama cesta do profesionálneho hokeja pre nedraftovaných hráčov. Smeruješ k tomuto cieľu?

Áno, určite. Ja v to stále verím a myslím si, že kroky a schody, ktoré si pomaly sám staviam, aj s ľuďmi okolo seba, smerujú k tomuto cieľu. Myslím si, že štyri roky sú strašne dlhá doba na to, aby som sa mohol zlepšiť a vyspieť ako hráč aj ako človek. Určite to mám v hlave a stále o to bojujem, aby som sa dostal do NHL.

Text: Marek Páziczký

Foto: Osobný archív Adama Beluška