Šéf jadrového dozoru OSN Rafael Grossi v piatok uviedol, že záväzok Iránu nevyvíjať jadrové zbrane si vyžaduje 'veľmi silné' overenie. Spojené štáty a Irán rokujú o trvalom urovnaní konfliktu na Blízkom východe, ktorý sa začal vo februári masívnou kampaňou útokov USA a Izraela. Minulý týždeň podpísali Irán a USA predbežnú dohodu na ukončenie konfliktu, pričom rokovania majú riešiť aj jadrový program. Avšak z Teheránu a Washingtonu prichádzajú protichodné informácie o prístupe inšpektorov OSN k iránskym jadrovým zariadeniam.

Grossi zdôraznil, že cieľom dohody je zabrániť vývoju jadrových zbraní v Iráne, pričom iránska vláda jasne deklarovala, že to nie je ich zámer. Napriek tomu sú potrebné silné overovacie mechanizmy. OSN zatiaľ len začala rokovania s Iránom po dohode s USA. Dohoda stanovuje, že zásoby obohateného uránu v krajine by mali byť 'zriedené' pod dohľadom IAEA. Pred vojnou mala IAEA odhad, že Irán disponoval 440 kilogramami uránu obohateného na 60 percent, ale osud týchto zásob je neznámy po útokoch USA a Izraela.

Iránsky jadrový program je dlhodobým zdrojom napätia so západnými mocnosťami, ktoré podozrievajú Teherán z vývoja bomby. Irán tieto tvrdenia systematicky popiera a tvrdí, že má právo na civilný jadrový program. Americký prezident Donald Trump v utorok uviedol, že Teherán 'úplne a úplne súhlasil' s návratom inšpektorov OSN, zatiaľ čo Grossi v stredu potvrdil, že inšpekcie sa uskutočnia. Irán však tento týždeň vyhlásil, že nemá v úmysle prijať dozorný orgán.

Irán uzavrel v roku 2015 historickú jadrovú dohodu so šiestimi veľmocami, ktorá obmedzila jeho jadrový program výmenou za uvoľnenie sankcií, ale Trump od dohody odstúpil počas svojho prvého funkčného obdobia. Irán minulý rok pozastavil spoluprácu s IAEA po útokoch USA a Izraela. Grossi uviedol, že alternatívou k zriedeniu obohateného uránu by mohlo byť jeho vyvezenie z Iránu.

Spor ohrozuje snahy o dosiahnutie trvalého urovnania medzi USA a Iránom po mesiacoch vojny, pričom ďalším kľúčovým sporom je Hormuzský prieliv. Irán uzavrel túto vodnú cestu počas vojny ako odvetu za útoky USA a Izraela, a jeho kontrola nad prielivom sa stala kľúčovou pákou v rokovaniach. V stredu útok na loď v prielive viedol OSN k pozastaveniu snahy o evakuáciu námorníkov, ktorí sú tam uviaznutí od začiatku vojny.

Irán tiež plánuje zaviesť poplatky za prechod prielivom, čo Washington a väčšina krajín Zálivu ostro odmieta. Minister zahraničných vecí Marco Rubio počas návštevy Zálivu odmietol myšlienku poplatkov, pričom varoval pred 'totálnym chaosom'. Rubio zdôraznil, že USA chcú dohodu s Iránom, ale 'nie za každú cenu'.

V Teheráne však obyvatelia uviedli, že napriek diplomatickému pokroku zatiaľ nevideli žiadne hmatateľné zlepšenia v každodennom živote. 'Celkovo sa nič nezlepšilo,' povedal Amir, 28-ročný štátny zamestnanec. 'Život sa jednoducho stal ťažším.' Mehdi, 35-ročný tvorca obsahu, dodal, že 'kým sa takéto zmeny neprejavia v každodennom živote ľudí, je prirodzené, že nádej zostane sprevádzaná pochybnosťami a očakávanie ustúpi vyčerpaniu a úzkosti.'