Úrokové náklady Slovenska by mohli vzrásť na približne 2,9 miliardy eur ročne, čo predstavuje 2,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), ak sa súčasné trhové sadzby plne premietnu do dlhového portfólia. To by znamenalo nárast o 800 miliónov eur oproti roku 2025, kedy náklady dosahovali 2,1 miliardy eur, teda 1,5 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v analýze 'Vysoký dlh ako zdroj zraniteľnosti' upozorňuje, že náklady budú rásť aj bez zhoršenia situácie na finančných trhoch, keďže štát bude refinancovať staršie záväzky.

Implicitná úroková sadzba, ktorá vyjadruje priemerné náklady na existujúci verejný dlh, klesla do roku 2022 na 1,9 %, ale v roku 2025 sa zvýšila na 2,7 %. Výnosy nových desaťročných štátnych dlhopisov sa pohybovali medzi 3 % až 4 %, s priemernou sadzbou 3,4 % v roku 2025.

Pri verejnom dlhu na úrovni 60 % HDP by financovanie sadzbami z rokov 2015 až 2021 znamenalo úrokové výdavky okolo 400 miliónov eur ročne, teda 0,3 % HDP. Sadzby z roku 2025 by však tieto výdavky zvýšili viac ako sedemnásobne. Hrubý verejný dlh Slovenska dosiahol v roku 2025 úroveň 61,4 % HDP, pričom od polovice 90. rokov sa jeho podiel takmer strojnásobil. RRZ označuje za hlavný problém opakovaný rast zadlženia počas kríz bez dostatočného znižovania dlhu a tvorby rezerv v priaznivejších obdobiach.

Vyššie úrokové výdavky zvyšujú deficit, zvyšujú potrebu nového financovania a obmedzujú výdavky na iné verejné politiky. Stabilizácia dlhu si podľa RRZ vyžiada znižovanie primárneho deficitu a dôveryhodnú konsolidáciu verejných financií.