Dátum 29. august 1944 je v slovenskom kalendári zapísaný ako deň, keď sa národ vzoprel totalite a prihlásil sa k demokracii a humanizmu. V sobotu si Slovensko pripomína 82. výročie Slovenského národného povstania (SNP), jednej z najväčších ozbrojených akcií protifašistického odboja v Európe. Od roku 1993 je tento deň štátnym sviatkom SR.

Slovensko sa povstaním vymanilo z tieňa kolaborácie a zaradilo sa medzi víťazné spojenecké sily druhej svetovej vojny. Za slobodu bojovali spolu so Slovákmi aj príslušníci 30 národov a národností z Európy. Prípravy na povstanie sa začali v ilegálnych bytoch a na konšpiračných schôdzkach. Kľúčovým momentom bol december 1943, keď vznikla ilegálna Slovenská národná rada (SNR). Podpisom Vianočnej dohody sa zjednotil občiansky a komunistický odboj s cieľom zvrhnúť režim Jozefa Tisa a obnoviť spoločný štát Čechov a Slovákov na demokratických základoch.

SNR sa stala politickým centrom povstania. Napriek občasnému napätiu s londýnskou exilovou vládou Edvarda Beneša dokázali obe strany spolupracovať. Zákonodarnú a výkonnú moc SNR prevzala na povstaleckom území 1. septembra 1944. Vojenský plán povstania pripravovalo ilegálne Vojenské ústredie v Banskej Bystrici pod velením podplukovníka Jána Goliana. Pôvodný plán počítal s koordináciou so sovietskou Červenou armádou, no situácia sa zmenila 29. augusta 1944.

V reakcii na narastajúcu partizánsku aktivitu začali nemecké okupačné vojská vstupovať na územie Slovenska. Už 31. augusta 1944 začali odzbrojovať Východoslovenskú armádu. Krátko po 20.00 h toho dňa vyslal Ján Golian do vojenských posádok heslo: „Začnite s vysťahovaním!“ Tieto slová sa stali signálom na začiatok ozbrojeného boja. Do povstania sa zapojilo približne 60.000 vojakov 1. československej armády na Slovensku a 12.000 až 18.000 partizánov.

Povstalecké boje sa odohrávali v teréne slovenských hôr a údolí. Medzi najznámejšie strety patrí obrana Strečnianskej tiesňavy a bitka o Telgárt. V železničných dielňach vo Zvolene postavili tri pancierové vlaky Štefánik, Hurban a Masaryk. Povstalecké letectvo operovalo z letiska Tri Duby a disponovalo zmesou lietadiel. Zmena nastala 17. septembra 1944, keď na letisku Zolná pristál 1. československý samostatný stíhací letecký pluk so sovietskymi stíhačkami.

Povstalecké územie nebolo len bojiskom, ale fungujúcim štátnym útvarom. Banská Bystrica sa stala dočasným hlavným mestom. Fungovalo tu zásobovanie, školy, kultúra aj slobodná tlač. Slobodný slovenský vysielač začal vysielať 30. augusta 1944 a fungoval 85 dní. Ekonomickú stabilitu povstania zabezpečil guvernér Slovenskej národnej banky Imrich Karvaš.

V SNP participovali viaceré krajiny. Sovietsky zväz poskytol podporu prostredníctvom 1. československého samostatného stíhacieho leteckého pluku a 2. československej samostatnej paradesantnej brigády. Spojené štáty americké vysielali na letisko Tri Duby lietadlá B-17 Flying Fortress so zbraňami a materiálom.

Tragickú kapitolu tvoria osudy americkej misie OSS a britskej misie SOE. Ich členovia boli po potlačení povstania zajatí a neskôr popravení. Kľúčovú úlohu zohrali aj ženy, ktoré boli ošetrovateľkami, bojovníčkami, spojkami a špiónkami. Známou sa stala Chaviva Reiková a Beatrix Pospíšilová Čelková, známa ako „Trixi“.

Po dvoch mesiacoch bojov, 27. októbra 1944, obsadili nemecké jednotky Banskú Bystricu. Generál Rudolf Viest vydal rozkaz na ústup do hôr. Nemecká odveta bola krutá, no odpor pokračoval partizánskym spôsobom až do oslobodenia Slovenska.