Nikaragujský parlament schválil ústavnú reformu, ktorá zakazuje účasť opozičných strán vo voľbách a predlžuje funkčné obdobie prezidenta zo šiestich na sedem rokov. Tento krok vyvolal kritiku viacerých krajín v regióne, Spojených štátov a krajín EÚ. Návrh podporili spoluprezidenti Daniel Ortega a Rosario Murillová. Ústavné zmeny musia byť schválené na dvoch parlamentných zasadnutiach, pričom druhé hlasovanie je naplánované na 18. januára.

Reforma predlžuje funkčné obdobie aj pre spoluprezidentov, armádnych a policajných veliteľov. Ortega už v júli vyhlásil, že v krajine nebudú žiadne voľby, aby zabránil opozícii v prevzatí vlády. Tento krok kritizovali viaceré stredoamerické krajiny, Bolívia, Brazília a Čile ako krok späť v demokratickom fungovaní. Spojené štáty vyzvali na izoláciu nikaragujskej vlády a Panama odvolala svojho veľvyslanca.

Ortegova strana v roku 2024 predĺžila prezidentské obdobie z piatich na šesť rokov a Murillová bola povýšená na spoluprezidentku. Reforma posunula voľby na koniec roka 2027. Ortega, bývalý ľavicový partizán, viedol Sandinistický front národného oslobodenia, ktorý v roku 1979 zvrhol diktatúru Somozovcov. Prezidentom bol v rokoch 1985–1990 a od roku 2007. Posledné voľby v roku 2021 sprevádzali nezrovnalosti.

Krajina je v politickej kríze od apríla 2018, keď vládna moc potlačila protesty, pri ktorých zahynulo viac ako 300 ľudí. Odvtedy vyhostila tisícky oponentov a zakázala opozičné strany, občianske združenia a náboženské médiá.