Miluje starých ľudí a snaží sa im čo najviac uľahčiť život. Košičanka Jarmila Oravcová (67) získala Národnú cenu starostlivosti Dobré srdce ako najlepšia opatrovateľka Slovenska za rok 2026. Pracuje už takmer 30 rokov v terénnej opatrovateľskej službe, pomáha seniorom priamo v ich príbytkoch. Práve doma sa podľa Jarmily cítia najlepšie. Pre Naše Košice poradila, ako sa správať k ľuďom v pokročilom veku.

Usmievavú Jarku Oravcovú na ocenenie nominoval starosta a vedúca sociálneho oddelenia mestskej časti Západ. Pracuje totiž pre zariadenie opatrovateľskej služby na Laboreckej, ktoré poskytuje pobytovú formu starostlivosti a terénnu opatrovateľskú službu pre celý okres Košice II. „Dôvodom našej nominácie bolo, že dlhodobo, už 29 rokov, vykonáva túto prácu. Ocenili sme tak jej ľudský prístup ku klientom, k práci, aj jej výnimočnú osobnosť. Je oporou a podporou pre ostatných kolegov,“ vysvetlil starosta Marcel Vrchota. 

„Práca opatrovateliek je často takmer neviditeľná. O to väčší význam má,“ dodal.

Číta z očí

Na opatrovateľku roka nedajú jej klienti dopustiť. „Som veľmi vďačná, že sa ku mne práve ona dostala. Jarke netreba ani nič povedať. Ona mi už číta z očí, čo potrebujem. Ocenenie si naozaj zaslúži. Vie povzbudiť, naviesť na iné myšlienky a stále máme o čom rozprávať,“ nadchýna sa Katarína Szabová (82).

Babička každé ráno čaká na Jarku, aby jej pomohla s hygienou a raňajkami. Opatrovateľka ju odprevádza k lekárom, stará sa popri tom aj o domácnosť. „Vypratá mi, povysáva. Dáva prať, prezlieka periny, nakúpi. Všetko v byte urobí, čo ja už nevládzem. Vie sa o všetko postarať. Musí popri tom zvládať aj iné miesta, a aj svoju domácnosť,“ vysvetľuje starká, ktorá sa vždy teší spoločnosti obľúbenej opatrovateľky.

Katarína Szabová (82) nedá na svoju opatrovateľku dopustiť. / Foto: Eva Eperješiová

Mierni  utrpenie

Jarka ostala z ocenenia prekvapená, no veľmi ju potešilo. „Veľmi si to vážim. Som rada, že som takú cenu dostala. Zaslúžila by si ju každá jedna opatrovateľka. Všetky zvládajú náročnú psychickú, aj fyzickú prácu,“ hovorí sociálna pracovníčka. 

Starostlivosti o odkázaných zasvätila takmer celý život, má neuveriteľnú trpezlivosť. „Starala som sa aj o svojich rodičov. Skoro odišli, boli veľmi chorí,“ spomína Jarka. 

„Ja mám rada starých ľudí. Najťažšie je pre mňa pozerať, ako trpia. Snažím sa ich odvádzať od ich bolesti, niekedy aj somarinkami, aby sme sa zasmiali a prišli na iné myšlienky,“ hovorí žena, ktorá na odchod do zahraničia za lepším zárobkom ani nepomyslí.

Cudzí v byte

Okrem pani Kataríny sa opatrovateľka roka stará aj o ďalších klientov, na každého sa musí rôzne naladiť. Občas aj pohundrú alebo prepadajú clivote. „Každý je iný, musíme spolu vyjsť. Niektorí sa zdráhajú a majú obavy z toho, že cudzí človek príde k nim do bytu. Ale nemala som zatiaľ nejaký problém veľký nadviazať kontakt,“ hovorí Jarmila.

Starala sa aj o pani, ktorá bola jedna zo zakladateliek opatrovateľských služieb v domácnosti. Bola to silná skúsenosť.

„Ja sa teším na každého klienta. Som rada, keď im môžem pomôcť a trochu ich rozveseliť. Tí starkí sú často v úzadí, dnes to majú ťažké,“ myslí si opatrovateľka.

Jarmila sa klientom stará aj o domácnosť. / Foto: Eva Eprješiová

Starobu si nepripúšťa

Jedným dychom však dodáva, že ťažký život majú v súčasnosti aj mladí produktívni ľudia. „Musia pracovať, majú hypotéky. Aj keby sa chceli postarať o starých rodičov, tak sa nemôžu vzdať práce,“ hovorí Jarmila. 

Sama si starobu nepripúšťa. Tvrdí, že na starnutie sa nedá pripraviť a nikto nevie, čo ho čaká. Hoci už má dôchodkový vek, ostáva stále aktívna v práci. „Mne sa nechce ísť do dôchodku. Musím sa držať, lebo mám konečne vnúčika,“ prezradila. „Vždy som sa smiala s kamoškou, že my dve skončíme v domove a budeme sa jedna o druhú starať. Deti máme ďaleko v zahraničí. Teraz to už vidím inak,“ pokračuje opatrovateľka roka.

Doma je najlepšie

Na základe svojich skúseností odporúča seniorov udržať v domácom prostredí čo najdlhšie. „Pokiaľ sú babka alebo dedko schopní samoobslužných úkonov, teda zabezpečiť si hygienu, raňajky, obliekanie, tak by mali byť doma. Doma je im vždy najlepšie, majú svoju istotu,“ vysvetľuje Jarmila.

Radí však nenechávať starkých dlho samých. „Treba im zavolať. Majú potom dobrý pocit, že sa o nich zaujímate. Veľkú radosť im urobí návšteva. Môžete im niečo priniesť, potešia sa všetkému. No nemusíte chodiť každý deň a kontrolovať ich. Potrebujú svoj pokoj a oddych,“ radí opatrovateľka.

Starí sú múdri

Starí ľudia nesú podľa nej múdrosť vekov, prežili inak ťažké časy. „Oni sú rozumní. Musíme ich brať ako rovnocenných, neponižovať ich, ani sa k nim správať ako k deťom. Aj oni boli mladí a majú dosť informácií. Žili však v úplne inej dobe,“ hovorí Jarmila. 

„Niekedy by si mladší človek mal zobrať niečo z ich múdrosti. Niekedy by si oni mali nechať poradiť od mladších, keď im vysvetlia, čo je lepšie robiť už inak,“ pokračuje opatrovateľka. Všetkým svojim klientom praje, aby boli čo najzdravší a aby sa ešte spokojne dožili čo najviac rokov.

Na galavečer v Bratislave sprevádzal Jarmilu aj starosta Marcel Vrchota. / Foto: FB Marcel Vrchota  - Košice Západ

text: Eva Eperješiová

foto: autorka, FB Marcel Vrchota - Košice Západ