Ochranné pásmo medzi Mestským parkom a železnicou, známe ako košické Záhradné mesto, prežilo za vyše dvesto rokov premeny od luxusnej oddychovej zóny s okrasnými záhradami po industriálnu a socialistickú výstavbu. Napriek historickým zásahom, zrušeniu vodného toku Mlynského náhonu a dlhoročným snahám o demoláciu prežila v tejto lokalite unikátna obytná zástavba z prelomu 19. a 20. storočia, ktorú dnes chránia pravidlá pamiatkovej starostlivosti.
Priestor východne od historického centra Košíc, ohraničený dnešnými ulicami Štefánikova, Bencúrova, Masarykova a Mestským parkom, zahŕňa uličnú sieť v okolí Jesenského, Rumanovej, Svätoplukovej, Kmeťovej, Jiskrovej, Thurzovej či Löfflerovej ulice.
Od roku 1991 je táto štvrť súčasťou ochranného pásma Mestskej pamiatkovej rezervácie. Zásady ochrany a údržby nehnuteľností pre toto územie sú definované v dokumente „História Košíc pre budúcnosť mesta“, ktorý mesto schválilo v roku 2005.
Lokalita známa od stredoveku
História Záhradného mesta siaha do stredoveku, keď sa v lokalite dnešnej Jesenského ulice nachádzala osada s kostolom sv. Ladislava. Počas vojnových konfliktov v 16. a 17. storočí však bola táto zástavba zrovnaná so zemou a priestor slúžil najmä ako nezastavané vojenské predpolie či záplavové územie. Až v priebehu 18. storočia, keď pominula vojenská hrozba, sa tu začali formovať úžitkové záhrady, ktoré vytvorili základ pre neskoršiu reprezentatívnu premenu lokality.
Výrazný rozvoj štvrť zaznamenala od začiatku 19. storočia. Bohatí košickí mešťania a šľachta si tu budovali oddychové zázemie na útek pred letnými horúčavami. Záhrady, navrhované v neorokokovom či empírovom slohu, boli doplnené rôznymi architektonickými prvkami, vrátane letohrádkov, altánov, skleníkov, vodných stavieb či dokonca umelých jaskýň a pustovní.
K najvýznamnejším patrili záhrady rodín Barkóczy, Klobušický a Korponay.
Anglickú záhradu pri dnešnej Jesenského ulici vybudoval mestský lekár Jozef Viczay, ktorý ju v roku 1821 spojil so susednou Sihulského záhradou a prebudoval do klasicistického štýlu. Základnou osou vznikajúcej uličnej siete sa stala Záhradnícka, dnes Masarykova ulica, ktorá si dodnes zachovala pôvodné stromoradie.
Príchod železnice a prvej republiky
Rozvoj oddychovej zóny zásadne ovplyvnila výstavba železnice od polovice 19. storočia. Nová dopravná infraštruktúra, na ktorú sa pre strategický presun jednotiek okamžite napojila armáda budovaním kasárenských objektov a zásobovacích skladov, narušila komunikačné väzby a prístup k rieke Hornád. Územie sa však postupne transformovalo na obytnú vilovú štvrť stredných vrstiev.
Vznikla tak zástavba jedno- a dvojpodlažných obytných domov a individuálnych rezidenčných vilových solitérov. Novou súčasťou štvrte sa stali aj industriálne objekty, akými boli Delavalova továreň na nábytok, Bradovkova práčovňa, prvá magnezitka, mlyn či elektráreň s Kaplanovou turbínou na Mlynskom náhone.
Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 pokračovala výstavba Záhradného mesta v duchu vtedajších architektonických trendov, od monumentálnej moderny, cez rondokubizmus po funkcionalizmus. Kľúčovou stavbou z tohto obdobia je pôvodný Študentský internát dr. Jána Rumana, ktorý je dnes jedinou vyhlásenou národnou kultúrnou pamiatkou v tejto časti územia a v súčasnosti prechádza rekonštrukciou.
Socialistická asanácia a stavebná uzávera
Povojnové obdobie znamenalo pre Záhradné mesto hrozbu fyzickej likvidácie. Zanedbanie údržby po znárodnení a zmeny vo vlastníckych vzťahoch viedli k chátraniu objektov. Podľa socialistického územného plánu bola historická zástavba určená na postupnú asanáciu a nahradenie viacpodlažnými bytovými domami.
V lokalite preto platila dlhoročná stavebná uzávera, ktorá neumožňovala novú výstavbu ani prestavby. Paradoxne práve toto nariadenie prispelo k zakonzervovaniu prízemnej a jednoposchodovej zástavby, čím sa štvrť vyhla masívnej sídliskovej výstavbe, aká poznačila iné okraje historického centra.
V 60. rokoch 20. storočia však lokalitu zasiahla likvidácia pravého ramena Hornádu – Mlynského náhonu, ktoré bolo prebudované na štvorprúdovú cestu (dnešná Štefánikova ulica). Zásah do vodného režimu dodnes spôsobuje statické problémy okolitých domov. K stavebným novotvarom z obdobia socializmu patrí Stará krytá plaváreň (Kunsthalle), budova Pošty 2, železničiarska nemocnica, Dom kultúry ROH VSŽ (Jumbo) či hotel Hutník.
Záhradné mesto dnes predstavuje architektonický kompromis. Záchrana urbanistickej štruktúry a meštianskych domov dokumentujúcich štýl bývania pred 100 až 150 rokmi robí z tejto časti Košíc dôležité svedectvo o vývoji mesta v kontraste k moderným zásahom a súčasným developerským tlakom.
Fotografie v galérii prinášajú pohľady na známe budovy z menej obvyklého uhla pohľadu.
text: Monika Ištvánová
foto: Krajský pamiatkový úrad Košice
