Viac než polovica Slovákov vo veku 25 až 34 rokov stále žije s rodičmi, pričom priemerný vek odchodu z rodičovskej domácnosti na Slovensku presahuje 30 rokov. Napriek nedostupnosti nájomného bývania zakladajú Slovenky rodiny skôr než Češky. Podľa agentúry STEM/MARK, ktorá analyzovala dáta o bývaní a rodičovstve, nedostupné bývanie ovplyvňuje rodičovstvo rôzne v rôznych krajinách. V Česku mladí odkladajú založenie rodiny, zatiaľ čo na Slovensku zostávajú dlhšie s rodičmi.

V Česku mladí ľudia odchádzajú od rodičov v priemere v 25,8 rokoch, na Slovensku až v 30,9 rokoch. V roku 2023 žilo s rodičmi 22 percent Čechov a 57 percent Slovákov vo veku 25-34 rokov. Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa mladí osamostatňujú najneskôr.

Jedným z dôvodov je štruktúra slovenského trhu s bývaním, kde 93-94 percent populácie býva vo vlastnom, zatiaľ čo v Česku je to asi tri štvrtiny. Pre mladých, ktorí si nemôžu dovoliť kúpiť byt, je na Slovensku obmedzená alternatíva nájomného bývania.

Štúdia Eurofoundu z roku 2025 ukázala, že v roku 2024 nebol na Slovensku takmer žiaden mestský nájomný byt dostupný pre mladého človeka s mediánovou mzdou. V Česku bolo dostupných vyše 12 percent ponuky.

Mladí Slováci často žijú v priestorovo nevyhovujúcich domácnostiach. V roku 2024 žilo v preplnenom bývaní 42,7 percenta Slovákov vo veku 15-29 rokov, zatiaľ čo v Česku 26,2 percenta. Priemer EÚ bol 26,5 percenta.

Demografické dáta ukazujú, že hoci sa mladí na Slovensku osamostatňujú neskôr, prvé dieťa majú skôr. V roku 2024 bol priemerný vek ženy pri porodení prvého dieťaťa na Slovensku 27,4 roka, v Česku 29 rokov. Úhrnná plodnosť bola v SR 1,46 dieťaťa na ženu a v Česku 1,36. Nedostupnosť bývania na Slovensku vedie k dlhému súžitiu s rodičmi a viacgeneračnému bývaniu, zatiaľ čo v Česku sa prejavuje neskorším rodičovstvom.