Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) eviduje v Košiciach zvýšený počet porúch na vodovodnej sieti v porovnaní s minulými rokmi. Vodárne tento stav odôvodňujú najmä dlhodobým obdobím sucha a s ním spojeným sadaním pôdy. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR však upozorňuje, že straty pitnej vody sa na východnom Slovensku blížia k 30 percentám v dôsledku masívnej opotrebovanosti infraštruktúry, ktorá podľa auditov dosahuje takmer 54 percent.
Namiesto toho, aby sa verejné zdroje investovali do nevyhnutných opráv potrubí, systém podľa kontrolórov odčerpáva rizikový dlhopisový program Voda spieva, pre ktorý úrad odstúpil zistenia polícii.
Príčiny havárií a opravy
Podľa PR manažérky VVS, a.s. Lindy Šnajdárovej súvisí zvýšená poruchovosť potrubí najmä so zmenami vlhkostných pomerov v pôde pre dlhodobé sucho. „V dôsledku vysychania pôdy dochádza k jej objemovým zmenám, sadaniu v okolí uložených vodovodných potrubí,“ uviedla Šnajdárová s tým, že tieto javy spôsobujú zvýšené mechanické namáhanie potrubí a ich spojov, čo následne zapríčiňuje poruchy.
Časový limit na odstránenie poruchy od momentu jej nahlásenia legislatíva nestanovuje a únik vody môže podľa spoločnosti trvať aj niekoľko dní. Dĺžka opravy závisí od dostupných kapacít, prevádzkových potrieb, závažnosti poruchy a spôsobu technického riešenia pri jej odstránení.
Pred začatím výkopových prác musí spoločnosť zabezpečiť vyjadrenia a vytýčenie cudzích inžinierskych sietí. Tento proces je podľa VVS štandardnou súčasťou prípravy, pričom ho nie je možné svojvoľne vynechať alebo výrazne urýchliť. Pri určovaní priority zásahu vodárne zohľadňujú množstvo unikajúcej vody, prítomnosť iných sietí, počet dotknutých odberateľov a technické podmienky.
Spoločnosť sa vyjadrila aj k prípadu vyvierajúcej vody v lokalite Amfiteáter. Podľa VVS v tomto prípade nešlo o poruchu vodovodného potrubia, ale voda vytekala z hydrantu osadeného vo vozovke v rámci plánovaného preplachu a údržby. Na vodovodnej vetve vraj nie je vždy vhodne umiestnený hydrant, preto môže údržba vyvolať dojem nekontrolovaného úniku vody.
Kto platí úniky?
Stratovosť vo vodárenskej sieti zahŕňa podľa Šnajdárovej uniknutú vodu z porúch, ale aj technologické straty pri výrobe vody, preplachoch a prevádzkovaní rozvodnej siete. „Tieto straty nie sú samostatne účtované odberateľom, nakoľko ich nezaznamenávajú fakturačné vodomery na odberných miestach. Finančné náklady za vodu unikajúcu v dôsledku porúch znáša VVS, a.s. Košice," dodáva.
NKÚ SR vo svojom stanovisku uvádza, že dôsledky týchto strát nesie samotná vodárenská spoločnosť na úkor svojho rozpočtu, prípadne ich v konečnom dôsledku znášajú spotrebitelia, teda občania. Podľa úradu by sa „finančné prostriedky vynakladané na pokrývanie strát mohli využiť efektívnejšie, najmä na obnovu, modernizáciu a opravy existujúcej vodárenskej infraštruktúry".
Opotrebovaná infraštruktúra
NKÚ SR na základe kontroly z roku 2024 konštatuje, že VVS patrí medzi spoločnosti s najviac opotrebovanou infraštruktúrou vzhľadom na jej vek a technický stav. Tento fakt podľa kontrolórov zvyšuje riziko porúch a havárií vodovodného systému.
Kontrolný úrad kritizuje aj dlhopisový program Voda spieva, ktorý presadzuje Klub akcionárov VVS. Ide o finančnú operáciu, pri ktorej samosprávy zamieňajú svoje akcie vo vodárňach za dlhopisy, čím síce získavajú garantovaný finančný výnos, no zároveň prichádzajú o hlasovacie práva a akýkoľvek vplyv na rozhodovanie podniku.
Dve vlny
Dlhopisový program bol spustený v dvoch časovo aj funkčne úplne odlišných vlnách. Voda spieva I (od leta 2023) je určená výhradne pre akcionárov VVS vlastniacich maximálne 30 percent podielu na základnom imaní (mestá a obce na východnom Slovensku).
Voda spieva II (od mája 2024) je zameraná na retailových investorov a bežnú verejnosť. Ide o trojročné dlhopisy s ročným výnosom 5 %, ktoré sa predávali na pobočkách Slovenskej sporiteľne a v jej bankovej aplikácii. Úrokové výnosy majú byť vyplácané každý rok spätne 4. júna a nominálna hodnota dlhopisu bude splatená 4. júna 2029.
Z pohľadu NKÚ ide o rizikový projekt. „Dlhopisový program zo systému v súčasnosti verejné zdroje odčerpáva, namiesto toho, aby pomáhal riešiť kritický stav vo vodárenskej infraštruktúre,“ informoval úrad s tým, že riziká, ktoré v tejto súvislosti vníma, odstúpil orgánom činným v trestnom konaní.
V najbližších mesiacoch bude NKÚ monitorovať prijaté opatrenia a plánuje intenzívne komunikovať s rezortom životného prostredia, s vládou a parlamentom. Úrad dodáva, že v žiadnej inej vodárenskej spoločnosti v krajine nebol zaznamenaný podobný dlhopisový program.
Samosprávy si bez štátu neporadia
Problémy vo vodárenskom sektore sa podľa NKÚ netýkajú len východného Slovenska, ale ide o celoslovenskú verejnú politiku súvisiacu s prevádzkovaním spoločností, dodávkami pitnej vody a investovaním do obnovy kritickej infraštruktúry. „Samosprávy si bez štátu nevedia s týmto problémom poradiť, pretože na základe odhadu NKÚ vychádza modernizačný investičný dlh vo vodárenstve na 10 miliárd eur," konštatuje NKÚ.
Úrad zdôrazňuje potrebu legislatívnych zmien, ktoré by mali zabrániť oslabovaniu vplyvu miestnych samospráv na chod obecných vodárenských spoločností a minimalizovať riziká skrytej privatizácie. Štát pred viac ako dvoma desaťročiami previedol infraštruktúru na obecné vodárenské spoločnosti bezodplatne „a tie zo zákona zodpovedajú za dodávky pitnej vody obyvateľom dotknutého mesta či obce".
V rámci VVS figuruje viac ako 760 akcionárov, teda obcí a miest. Mesto Košice je najväčším akcionárom s 20,44-percentným podielom na základnom imaní spoločnosti. Vedenie mesta sa k situácii a otázkam do uzávierky nevyjadrilo.
text: Monika Ištvánová
foto: Eva Eperješiová
