Opustené mestské objekty a pozemky na košickej Terase v okolí Považskej, medzi Ungárovou a Konvalinkovou ulicou a na pozemkoch nad Starou sladovňou dlhodobo priťahujú neprispôsobivých občanov. Opakovane sa na nich sťažujú polícii miestni obyvatelia pre hluk a šíriaci sa zápach. Magistrát a radnica Terasy sa však nevedia dohodnúť, kto z nich je zodpovedný za to, aby sa tento problém vyriešil. Hoci Mestská polícia mesta Košice (MsP) v týchto lokalitách vykonala len za posledné tri mesiace 109 kontrol, situácia sa nemení. Podľa polície je hlavnou príčinou chýbajúce trvalé stavebno-technické zabezpečenie budov. Magistrát uvádza, že mestská polícia rozbité oplotenie nahlasuje Mestskej časti Košice-Západ. Jej starosta však oponuje, že dotknuté nehnuteľnosti nevlastnia, patria priamo mestu Košice, ktoré už viackrát žiadal o ich zabezpečenie.
Náš čitateľ do redakcie Naše Košice zaslal aj video s dôkazom o prítomnosti cudzích ľudí na mestských pozemkoch.
Situáciu na mieste mapujú aj terénni pracovníci Arcidiecéznej charity Košice (ACHK), ktorí pred blížiacou sa zimou upozorňujú: „Objekty bez kúrenia, vody a základného hygienického zázemia môžu predstavovať zdravotné aj bezpečnostné riziko.“
Rekordný počet kontrol
Mestská polícia uvádza, že „od začiatku roka 2026 prijala celkovo 14 oficiálnych oznamov a podnetov týkajúcich sa neoprávneného pobytu osôb a znečisťovania v spomínaných lokalitách". Počet reálnych výjazdov do oblasti je však násobne vyšší, keďže polícia tam vykonáva aj proaktívny dohľad. Vyše sto fyzických kontrol v oblasti je počtom výrazne viac než v ďalších obytných častiach Terasy. Dôvodom je podľa polície rizikový charakter opustených objektov, opakované poškodzovanie oplotenia a vyššia frekvencia výskytu ľudí bez domova.
Ďalej však upozorňuje na svoje limitované možnosti. Pri kontrole hliadky stotožňujú osoby, riešia priestupky a neoprávnené osoby z miesta vykážu. Z hľadiska trvalého riešenia má však represia iba dočasný efekt. „Ak vlastník objekt stavebno-technicky nezabezpečí, nezvaní hostia sa doň po odchode hliadky vracajú,“ konštatuje MsP s tým, že zo zákona nemá kompetenciu ani finančné prostriedky na to, aby fyzicky opravovala oplotenia alebo stavala bariéry na súkromných či cudzích pozemkoch.
Vedenie MsP vysvetľuje, že policajti môžu len identifikovať porušené zábrany, ako sú rozbité ploty či otvorené vstupy, a následne ich oficiálne nahlásiť samospráve. „Od začiatku roka 2026 boli MČ Košice-Západ adresované 3 oficiálne oznámenia (v marci, máji a auguste)," tvrdí MsP s tým, že je to štandardný postup pri kontrole opustených budov. Pokiaľ je však vlastník budovy pri sanácii neaktívny, opatrenia polície majú len charakter dohľadu a nemôžu trvalo odstrániť príčinu problému.
Mesto prehadzuje zodpovednosť
Na otázku, aké konkrétne kroky podniká mesto Košice na zamedzenie vniknutia osôb do týchto nehnuteľností, Magistrát uviedol, že oznamuje problémy MČ Západ. Od začiatku roka 2026 takto oficiálne oznámil problémy mestskej časti trikrát. V marci išlo o otvorený objekt, v máji a auguste o rozbité oplotenie a prítomnosť osôb, pričom v auguste museli zasahovať pre požiar nad sladovňou hasiči. Mesto neuviedlo, ako konkrétne zabezpečuje vlastné budovy.
Starosta Mestskej časti Košice-Západ Marcel Vrchota o problémoch vie, no problém podľa neho musí riešiť vedenie mesta. „Vo všetkých prípadoch ide o pozemky a budovy mesta Košice. Mestská časť neriadi ani Mestskú políciu, ani nie je vlastníkom spomínaných budov a pozemkov. Preto môžeme žiadať len mesto a mestskú políciu, aby situáciu riešili,“ reagoval starosta. Dodal, že požiadavku lepšie zabezpečiť svoje budovy tlmočil mestu na majetkovej komisii a rovnako vedeniu mestskej polície. Vlastné nehnuteľnosti má podľa jeho slov mestská časť proti vniknutiu zabezpečené.
Starosta ďalej uvádza, že „neporiadok a čierne skládky, ktoré po neprispôsobivých občanoch na pozemkoch zostávajú, priebežne likviduje mestská časť". Podľa starostu to realizujú prostredníctvom vlastných zamestnancov a pracovníkov menších obecných služieb. Náklady, ktoré pri tom mestskej časti vznikajú, tvoria mzdy týchto pracovníkov a výdavky na pohonné hmoty do komunálneho vozidla využívaného na odvoz odpadu.
V ruinách žijú aj deti
Okrem poškodzovania majetku má však tento problém aj sociálny rozmer. Magistrát aj mestská polícia potvrdili, že v objektoch dochádza k výskytu maloletých detí. Hliadky MsP v tomto roku už dvakrát priamo na mieste asistovali pracovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) pri vykonávaní ich úkonov na mieste s dotknutými rodinami.
Túto informáciu potvrdzuje aj Arcidiecézna charita Košice (ACHK), ktorej terénni pracovníci lokality mapujú. V prípade prítomnosti detí v nevyhovujúcich či rizikových podmienkach situáciu riešia v spolupráci s ÚPSVaR a ďalšími orgánmi. „Pri maloletých deťoch je prvoradá ich bezpečnosť, zdravie a zabezpečenie základných životných podmienok,“ uviedla Silvia Hrabčáková z ACHK a dodáva, že každú situáciu riešia individuálne v spolupráci s ďalšími zložkami, ako je oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, mestská časť a podľa potreby aj s ďalšími inštitúciami.
Charita je plná
Podľa Hrabčákovej sú však kapacity zariadení krízovej intervencie v meste dlhodobo veľmi vyťažené a voľné miesta preto nemusia byť vždy k dispozícii. „Niektorí ľudia na vhodnú sociálnu službu alebo inú formu bývania čakajú dlhodobo. Našou úlohou nie je rozhodovať za človeka, ale ponúkať mu možnosti, poskytovať informácie a vytvárať priestor na zmenu vtedy, keď je na ňu pripravený," vysvetľuje nevyhnutný rešpekt k rozhodnutiu jednotlivca.
„Dôvody, prečo človek zostáva v opustenom objekte alebo na ulici, sú veľmi individuálne,“ vysvetľuje Hrabčáková. Okrem čakania na sociálnu službu môže ísť podľa jej slov napríklad o dlhodobý spôsob života, snahu o samostatnosť, ťažkosti s dodržiavaním pravidiel zariadení, rôzne závislosti, stratu bývania či dlhy.
text: Monika Ištvánová
foto: archív AH
