16. októbra 1946 sa spečatil osud vrcholných predstaviteľov nacistického režimu v Nemecku. Dvanásť z nich odsúdil medzinárodný tribunál počas Norimberského procesu na trest smrti a v tento deň ich popravili. Paradoxne, telá nemeckých pohlavárov spopolnili v krematóriu koncentračného tábora Dachau pri Mníchove, kam ešte pred časom na ich príkazy hnali nevinné obete. Ich popol rozsypali v neďalekej rieke.
Odišli nečestne
Americko-francúzsko-rusko-britský tribunál vyvodil jasné rozsudky smrti. Troch ľudí tiež oslobodil, udelil desať až dvadsaťročné tresty odňatia slobody, troch zločincov poslal do väzenia na doživotie. Predstúpilo viac ako 300 svedkov, ďalšie svedectvá sa predkladali písomne. Zhromaždili sa tisíce úradných dokumentov aj obrazových materiálov.
Psychologický posudok odhalil, že predstavitelia nacistického Nemecka, ktorí sedeli na lavici obžalovaných, mali nadpriemerné IQ, ktoré neraz prevyšovalo hodnotu 128 bodov. Ako však konštatoval súd v Norimbergu – svoju výnimočnosť vložili do rúk zla. Proces trval takmer rok a výber miesta konania nebol náhodný.
„Norimberg, podobne ako veľká časť ostatných nemeckých miest, bol počas vojny zbombardovaný a zničený. Bol však výnimočný tým, že sa v ruinách zachoval Justičný palác a priľahlá väznica. S Norimbergom sa zároveň spájali okázalé zjazdy NSDAP, ktoré sa v meste konali, ako aj prijatie Norimberských zákonov v roku 1935. Tie sa týkali ríšskeho občianstva a ochrany nemeckej krvi, definovali, kto je Žid, a stanovovali, že Židia majú postavenie občanov druhej kategórie,“ vysvetľuje Peter Borza z Katedry histórie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Hoci väčšina odsúdených patrila k vojsku, nemohla podľa historika zomrieť čestne. Nemali teda nárok na to, aby ich špeciálna čata zastrelila. Práve zásah guľkou bol pre radového vojaka alebo dôstojníka armády vhodný spôsob popravy. Súd však poukázal na to, že vrcholní predstavitelia Tretej ríše sa správali hanebne k svojim obetiam a nezaslúžia si čestnú smrť. „Preto ich obesili. Ich postup voči civilistom, ako aj spôsob vedenia vojny, bol nečestný, čomu zodpovedal aj uložený trest,“ pripomína odborníčka na medzinárodné právo Alexandra Letková.
Počas súdneho procesu sa prvýkrát v bodoch obžaloby objavili pojmy ako zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a účasť na spoločnom pláne alebo sprisahanie s cieľom uskutočniť ktorýkoľvek z uvedených činov. Išlo o vyrovnanie sa s bezprecedentnými skutkami, aké dovtedy svet nepoznal. „Nebolo možné jednoducho povedať, že bola vojna a niečo sa stalo, pretože v takom prípade by sme sa už asi nemohli hlásiť k tomu, že sme civilizovaní ľudia,“ zdôrazňuje Borza.
Spáchal samovraždu
Ríšsky maršál Hermann Göring bol jedným z najvyššie postavených pohlavárov nacistického režimu, ktorý sa nechal zajať Američanmi. Hoci proti súdu vystupoval tvrdo a poukázal na to, že ho môže trestať iba nemecký ľud, ktorému verne slúžil, rozsudok napokon neustál. Iba pár hodín pred plánovaným obesením spáchal vo svojej cele samovraždu. „Podarilo sa mu do väznice prepašovať jed,“ uvádza Borza.
Po hlavnom súde nasledovalo 12 ďalších norimberských procesov. Stále zaznieval argument, prečo by mali Nemcov súdiť Angličania, Američania, Rusi a Francúzi. Šlo však o medzinárodnú iniciatívu. Svojím podpisom ju podporili ďalšie štáty, medzi nimi aj Československo.
„Ak chceme Norimberský tribunál kriticky konfrontovať s jeho nedostatkami, samozrejme, môžeme tak urobiť. Treba si však uvedomiť, že keby sa v tomto procese neuplatnili alebo by sa striktne dodržali niektoré princípy trestného práva, ktoré bolo potrebné prekonať, k odsúdeniu hlavných predstaviteľov nacistického režimu by nemuselo dôjsť. Za rozpútanie a vedenie deštruktívnej vojny nieslo zodpovednosť nacistické Nemecko a bez uskutočnenia Norimberského procesu by obete zostali bez toho, aby boli ich páchatelia potrestaní, čo by bolo v zásadnom rozpore so spravodlivosťou, a teda aj s právnym poriadkom, a to tak v medzinárodnom práve, ako aj vo vnútroštátnych právnych systémoch,“ vysvetľuje Letková.
Kolaboranti odvisli
Norimberský tribunál nastolil pravidlá, podľa ktorých sa svet dodnes vyrovnáva s vojnovými zločincami. Na ďalekom východe sa od roku 1946 konal Tokijský proces. Ten mal súdiť zodpovedných predstaviteľov cisárskeho Japonska. V Európe sa s čelnými pohlavármi, ktorí spolupracovali s nacistami, vysporiadali aj domáce súdy. Ani Slovensko nebolo výnimkou.
Ortieľ znel napokon jasne, rozbitie pôvodnej Československej republiky a podmienky na vznik ľudáckeho režimu sa rovnali vlastizrade. „Prezident Jozef Tiso a predseda vlády Vojtech Tuka boli odsúdení na trest smrti a tiež popravení. Odsúdený na smrť bol v neprítomnosti aj bývalý minister zahraničných vecí Ferdinand Ďurčanský. Bývalý minister vnútra Alexander Mach dostal 30 rokov,“ vyratúva Borza.
Aj po takmer osemdesiatich rokoch je rozsudok v našej spoločnosti vnímaný kontroverzne. Podobne ako samotný Norimberský proces. Ten sa vôbec nevenoval zločinom Spojencov, neodsúdil ani zverstvá Sovietskeho zväzu na čele so Stalinom. „V súvislosti so súdením predstaviteľov slovenského vojnového štátu sa obhajcovia ľudáckej štátnosti a jeho politických predstaviteľov, na čele s Jozefom Tisom, odvolávajú na argument, že išlo o politický proces. Poukazujú pritom na skutočnosť, že Národný súd v Bratislave bol československým súdom, a tvrdia, že Čechoslováci súdili Slovákov. Toto tvrdenie však nie je presné, keďže retribučné nariadenie bolo prijaté v rámci slovenského právneho prostredia a sudcovia aj prokurátori boli Slováci,“ zdôrazňuje Letková.
Terajší konflikt
Aj súčasná vojna na Ukrajine, ktorú rozpútalo Rusko napadnutím Ukrajiny, opätovne otvára otázku, či by tí, ktorí túto vojnu vyvolali a dopúšťajú sa zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, nemali byť postavení pred podobný medzinárodný tribunál a súdení. „Či na to však bude existovať možnosť a dostatočne silná medzinárodná autorita, ktorá to dokáže zabezpečiť, zostáva otázne. Civilizovaná spoločnosť sa však aj s takýmito zločinmi musí vyrovnať,“ uzatvára Borza.
text: Lukáš Mano
ilustračné foto: National Archives and Records Administration
