Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval na konferencii COP31 krajiny, aby plánovali budúcnosť bez fosílnych palív, zatiaľ čo hostiteľská krajina Turecko oslavovala objav nových ropných zásob. Na klimatickom summite OSN sa fosílne palivá stali ústrednou témou, pričom Turecko sa snaží získať záväzky na elektrifikáciu globálnej ekonomiky namiesto konkrétnych záväzkov na riešenie uhlia, ropy a plynu.

Turecká iniciatíva na elektrifikáciu prichádza v čase, keď vedci varovali, že emisie z fosílnych palív, hlavného faktora klimatických zmien, zostanú na rekordne vysokých úrovniach aj v ďalšom roku. Guterres zdôraznil, že urýchlený prechod od fosílnych palív je kľúčový na obmedzenie globálneho otepľovania, ktoré by mohlo prekročiť cieľ 1,5 °C.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan však v pondelok oznámil objav dvoch ropných polí s potenciálom 135 miliónov barelov ropy ako "dobrú správu". Tento kontrast poukazuje na výzvu, ktorej čelia krajiny pri rozhodovaní, ako rýchlo sa majú odkloniť od znečisťujúcich palív k čistejším formám energie.

Od roku 2023, keď sa krajiny prvýkrát dohodli na prechode od fosílnych palív, sa im na každoročných konferenciách COP nedarí tento cieľ naplniť. Na minuloročnej COP30 v Brazílii neboli fosílne palivá výslovne spomenuté v záverečnej dohode.

Ani tento rok sa neočakáva zásadný prelom v rokovaniach medzi takmer 200 krajinami, ktoré hostí Turecko, ale predsedá im Austrália, významný vývozca uhlia. "Očakávania sú nízke, čo je len odrazom reality," povedal klimatický vyslanec EÚ Wopke Hoekstra.

Lídri viacerých veľkých ekonomík sa podujatia nezúčastnia, hoci švédska klimatická aktivistka Greta Thunberg po niekoľkých rokoch opäť vystúpila na COP, aby kritizovala "zelené maskovanie".

Po nevýraznom výsledku minulý rok Brazília vypracovala očakávanú správu, ktorá povzbudzuje každú krajinu, aby si zvolila vlastnú cestu odklonu od fosílnych palív vlastným tempom. "Moje posledné posolstvo je začať teraz... nečakajte. Plánovanie je dobrá vec," povedala výkonná riaditeľka COP30 Ana Toni.

Guterres vyzval krajiny, aby vypracovali plány s jasnými časovými harmonogramami na odchod od fosílnych palív: "Teraz, tu na COP31, musíme prejsť od diskusie o prechode k jeho organizovaniu, financovaniu a realizácii," povedal.

Mnohé krajiny, najmä rozvojové ekonomiky závislé od príjmov z ropy a plynu, však tieto výzvy odmietajú a zdôrazňujú, že každá krajina by mala postupovať vlastným tempom. "Máme tiež právo na rozvoj. Nemôžeme dovoliť, aby tieto aktíva zostali nevyužité," povedal Antwi-Boasiako Amoah z Ghany.

Adao Soares Barbosa, ktorý vedie blok najmenej rozvinutých krajín, uviedol, že pre najchudobnejšie krajiny sveta by bolo "veľmi ťažké" prejsť na čistú energiu bez významnej finančnej podpory.

Namiesto opätovného otvárania tejto zložitej debaty sa Turecko snaží zjednotiť krajiny okolo globálneho cieľa zvýšiť podiel konečnej energetickej spotreby elektriny z približne 20 percent na 35 percent do roku 2035. V utorok hostitelia predstavili prvý návrh tohto záväzku elektrifikácie, ktorý zdôrazňuje, že využívanie "čistej elektriny a technológií" sa bude v jednotlivých krajinách líšiť.

Predstavitelia z Nemecka, Etiópie, Nórska a Pakistanu vyjadrili podporu tureckej iniciatíve. Približne tretina elektriny sa vyrába z uhlia a niektoré krajiny vyjadrili obavy, že splnenie tohto zvýšeného podielu fosílnymi palivami by nebolo v súlade s klimatickými cieľmi. "Samozrejme, čím čistejšia je elektrifikácia, tým lepšie," povedal Hoekstra.