Mesto Košice plánuje v lokalite nad Žriedlovou ulicou vybudovať novú oddychovú zónu. Rozpočet na prvú etapu by mal dosiahnuť viac ako milión eur. Stavebný zámer počíta nielen s hernými prvkami či kaviarňou, ale aj so 146 metrov dlhým tehlovým múrom. Ten by mal nový park izolovať od nevysporiadaných pozemkov s provizórnymi príbytkami, ktoré susedia s národnou kultúrnou pamiatkou Stará sladovňa.
K novému oploteniu sa ešte neuskutočnilo verejné obstarávanie, mestská polícia v priľahlých uliciach eviduje od začiatku roka desiatky priestupkov a priamo na mieste dlhodobo prežívajú ľudia bez domova.
Múr za 19-tisíc eur
Projektová dokumentácia Parku za Sladovňou, ktorú vypracovala Technická univerzita v Košiciach (TUKE), rozdeľuje územie na dve fázy. Na už vysporiadaných mestských pozemkoch s vysadenými stromami má za 1,02 milióna eur vzniknúť prvá etapa s chodníkmi a pavilónmi. Severnú hranicu s evanjelickým cintorínom a súkromnými parcelami má zabezpečiť múr z pálených tehál v hodnote takmer 19-tisíc eur. Zvyšok parku má lemovať len priehľadné stĺpikové oplotenie a bezpečnosť má posilniť desať kamier.
Keď sme sa magistrátu ešte v októbri priamo pýtali, či mesto plánuje novú zónu odčleniť od nelegálnych príbytkov, ich existenciu v odpovedi nekomentoval. „Kaplnka a územie okolo kaplnky je súčasťou evanjelického cintorína, ktorý má svoje vlastné oplotenie. So spomínaným evanjelickým cintorínom bude súvisieť projekt Parku za sladovňou, ktorého súčasťou má byť aj nové oplotenie,“ reagovalo mesto. Aktuálne magistrát doplnil, že k oploteniu pozemku ešte neprebehlo verejné obstarávanie, a preto je ťažké odhadnúť, kedy k jeho výstavbe reálne dôjde.
Na území sa býva
Radnica argumentuje v kontexte bezpečnosti vlastným oplotením cintorína, no na mieste je múr tvorený kusmi tehál siahajúcimi do rôznej výšky. Zo severu je obvodový múr cintorína so zvyškami náhrobných nápisových tabúľ súvislejší. Za jeho hranicami rastú na svahovitom území nové vily.
Južne od kaplnky, smerom k sladovni, sa nachádzajú zvyšky dvoch súbežných múrov vzdialených od seba približne dva metre. Jeden v minulosti pravdepodobne ohraničoval park s kaplnkou, druhý územie sladovne. V súčasnosti sú oba múry vo väčšine častí zrútené a voľnému priechodu na územia mesta a súkromných vlastníkov nič nebráni.

Len pár metrov od okraja múra stoja stany, ležia matrace a komunálny odpad. Na mieste sme stretli skupinu štyroch dospelých ľudí s kusmi driev v rukách, ktorí sa s nami ochotne rozprávali. Na otázku, čo plánujú s drevom robiť, odvetili, že si idú pripraviť jedlo a k nemu si dať pivo.
Keď sme sa ich pýtali, či sa neboja, že by sa suchý porast na neudržiavanom pozemku mohol chytiť od ohňa a spôsobiť rozsiahly požiar, odpovedali, že sa toho neboja.

Zo skupiny tvorili dvaja ľudia manželský pár. Z rozhovoru s manželmi, ktorí na mieste prespávajú, vyplynulo, že na ulici žijú už štyri roky. Z tohto dôvodu im úrad odobral päť detí a umiestnil do detského domova. Obaja sú vo veku okolo tridsať rokov. Pýtali sme sa, či vedia o možnosti prespať v útulku na neďalekej Fialkovej ulici. Hoci dvojica o tejto možnosti vie, nevyužívajú ju.
Podľa ich tvrdení by tam nemohli prespávať spoločne, hoci presný dôvod tohto obmedzenia nepoznajú.

Dvadsaťdeväťročný Róbert z Košíc deklaroval záujem o prácu v mestskej zeleni. Vyrastal v detskom domove v Dobšinej a má ukončené dva ročníky strednej školy v odbore pomocný automechanik, nemá žiaden trestný záznam. Prekážkou v zamestnaní je podľa neho fakt, že sa za neho ani za manželku nemá kto zaručiť. Pracovať v mestskej zeleni je jeho snom a pravidelne sa chodí informovať, či náhodou jeho životopis nevybrali.
Vstupu do oblasti nebráni žiadna prekážka ani z východu od Žriedlovej ulice. Smerom na západ vedú hrubé teplovodné rúry, okolo ktorých je nahromadených množstvo odpadkov. V zalesnenej časti s náletovými drevinami sa nachádzajú vyšliapané chodníky. Zábery z dronu potvrdzujú, že chatrče sa nachádzajú bližšie k areálu sladovne než k historickému cintorínu.

V okolí neudržiavaného pozemku nie je bezpečno, čo sa odráža aj na štatistikách mestskej polície. Ako potvrdil jej hovorca, od začiatku tohto roka do dnešného dňa riešili na priľahlej Husárskej ulici celkovo 38 priestupkov proti verejnému poriadku. Priamo na Žriedlovej ulici zaznamenali ďalších osem takýchto prípadov.
Mestská časť ukazuje na magistrát
Starosta Mestskej časti Košice-Západ Marcel Vrchota však hodnotí bezpečnostnú situáciu v území ako „stabilizovanú“, k čomu podľa neho prispelo vlaňajšie odstránenie obytných kontajnerov z lokality na Fialkovej ulici. Výskyt problémov pripisuje aj blízkej nocľahárni Emauzy (tiež na Fialkovej) a ľuďom, „ktorí odmietajú dodržiavať jej pravidlá týkajúce sa zákazu alkoholu.“ Sťažnosti od miestnych obyvateľov aktuálne neevidujú.
Územie pravidelne monitoruje pracovník sociálneho oddelenia mestskej časti a v prípade potreby je privolaná policajná hliadka. Pracovníci menších obecných služieb (MOS) z územia priebežne odvážajú nahromadený odpad a staré matrace. „Chcem týmto apelovať aj na obyvateľov mestskej časti, aby takéto veci po prestavbách bytov nenechávali pri kontajneroch, ale ich vyviezli na zberný dvor,“ dodal Vrchota.
Zodpovednosť za celkové zabezpečenie problémových pozemkov však starosta presúva priamo na mesto. „Ja sa obraciam na magistrát, aby chránil svoj majetok. Mestská časť tam má svoje objekty zabezpečené,“ zdôraznil s tým, že pre narúšanie neobývaných mestských budov v tejto lokalite už sám viackrát volal políciu. „Evidujeme tam stále neprispôsobivých obyvateľov, ktorí sa tam stále snažia usadiť," konštatoval.
Definitívne riešenie vidí Vrchota vo vybudovaní nového parku a zavedení kamerového systému, keďže aktívne využívanie zanedbaného majetku podľa neho najlepšie zabráni jeho ďalšiemu zneužívaniu.
Kaplnku brzdia eurofondy
Kým okolie parku čaká na oplotenie, patová situácia naďalej platí aj pri záchrane historickej kaplnky Pohle-Roth. Hoci mesto zabezpečilo architektonický výskum a projektovú dokumentáciu, čo magistrát označuje za maximum z hľadiska povoľovacích procesov, fyzická obnova stojí.
Momentálne beží tretí rok od jej právoplatného vyvlastnenia. Problémom pri financovaní 330-tisícového projektu je administratívny status objektu. „Pri doposiaľ uskutočnených výzvach z Program Slovensko predstavovalo zásadnú komplikáciu to, že pamiatka je stále vedená ako pohrebná stavba,“ uviedol magistrát. Mesto napriek tomu s jej záchranou počíta a na portáli GISPLAN už zverejnilo vizualizácie jej budúceho využitia, ktoré zverejníme v ďalšom článku spolu s vizualizáciami okolitého parku.
text: Monika Ištvánová
foto: Mário Medzihradský, autorka