Antimikrobiálna rezistencia (AMR) predstavuje vážnu globálnu krízu, ktorá komplikuje liečbu bežných ochorení. Pri príležitosti Svetového týždňa povedomia o antimikrobiálnej rezistencii (18. až 24. novembra) na to upozorňuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).

Riaditeľ ústavu Roman Dorčík pripomína, že antibiotiká používame už takmer storočie a často ich považujeme za samozrejmosť. „Zabúdame však, že aj na bežné bakteriálne infekcie, ako sú angína či zápal pľúc, sa kedysi umieralo,“ varuje.

AMR vzniká, keď si mikróby vybudujú odolnosť voči liekom, ktoré ich mali zničiť. Tento problém je spôsobený najmä nesprávnym alebo nadmerným užívaním antibiotík. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je bakteriálna rezistencia už dnes spojená s viac ako 4,7 milióna úmrtí ročne. Ak sa nezačne konať, do roku 2050 môže odolnosť baktérií voči liekom spôsobiť až 39 miliónov úmrtí a výrazne zaťažiť zdravotné systémy a globálnu ekonomiku.

Témou tohtoročnej kampane je „Jedno zdravie, jeden spoločný krok“, ktorá zdôrazňuje prepojenosť ľudského zdravia, zdravia zvierat, potravín a životného prostredia. Nadmerné alebo nesprávne používanie antibiotík v poľnohospodárstve môže viesť k šíreniu odolných baktérií cez potraviny a odpadové vody. Boj proti rezistencii je preto úlohou nielen zdravotníkov, ale aj veterinárov, farmárov, vedcov a politikov.

ŠÚKL odporúča neužívať antibiotiká pri vírusových ochoreniach, dodržiavať predpísané dávkovanie, neprerušovať liečbu predčasne, nezdieľať lieky a vrátiť nespotrebované lieky do lekárne. Dôležitá je aj prevencia.