Napriek odmietavému postoju polície začali v Košiciach pôsobiť takzvané občianske hliadky, ktoré kontrolujú poriadok v uliciach mesta. Aby predišli akýmkoľvek právnym nezrovnalostiam ohľadom svojho fungovania, transformovali sa na občianske združenia.
Ich prítomnosť na sídliskách však naďalej vyvoláva otázky o ich kompetenciách. Košice pritom nie sú jedinou metropolou, ktorá sa borí s nárastom krádeží a drobnej kriminality. Podľa viacerých samospráv je vinníkom zlyhávania systému sporná novela trestného zákona. Ministerstvo vnútra však kritiku odmieta a hovorí o aktuálnom trende.
Podstav polícia pripúšťa
Z pohľadu zákona nemôžu občianske hliadky legálne nikoho legitimizovať, narušiť jeho slobodu, zadržať ho alebo neprimerane zasiahnuť. Takúto právomoc má iba polícia. Tá však upozorňuje, že má situáciu pod kontrolou, každý nahlásený prípad dôkladne preveruje, koná včas a podobné občianske iniciatívy vníma rozpačito. „Nie je pravdou to, že by nejaké hliadky suplovali našu prácu,“ hovorí Štefan Mulik z Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach.
„Chcem ubezpečiť občanov, že sme schopní plniť všetky úlohy, ktoré nám vyplývajú zo zákona. Či už na úrovni okresu, kraja alebo všeobecne na území celej republiky.“
Vznik občianskych hliadok nemá podľa Štefana Mulika žiadne opodstatnenie v zákone: „Títo jednotlivci si pri neoprávnených zásahoch sami môžu narobiť problémy. Neraz sa ukazujú ako svalnatí chlapci na sociálnych sieťach a možno o dva-tri roky, keď im vychladne hlava, budú chcieť nastúpiť do zboru. Ale keď nebudú mať čistý register, nepôjde to.“
Personálne komplikácie však pripustil riaditeľ Okresnej polície v Košiciach Štefan Szalontai, podľa ktorého sa podstav príslušníkov zboru týka takmer všetkých regiónov Slovenska: „Nároky na policajtov sú stále vysoké, hoci aj v tomto smere došlo k istej úľave. Áno, minuloročná valorizácia prinútila niektorých kolegov odísť. Ale je to úplne prirodzené. Policajný zbor je ako živý organizmus. Ľudia odchádzajú a prichádzajú.“
Minulosť členov hliadok neskúmajú
Občianske hliadky aktuálne stretneme v dvoch košických mestských častiach. Vznikli ako odpoveď na údajnú rastúcu kriminalitu. Na sídlisku Ťahanovce sa myšlienkou nadchol starosta Miloš Ihnát: „Osobne vnímam situáciu tak, že v roku 2025 došlo k zhoršeniu bezpečnosti v našich uliciach. Rokoval som o tom s mestskou aj štátnou políciou. Po mojom naliehaní bolo príslušníkov zboru vidieť medzi panelákmi častejšie, ale potom ich iniciatíva ustala.“
Aj preto vraj podporil myšlienku vzniku občianskej hliadky a mestská časť zabezpečila členom tohto zoskupenia školenia. „Aby vedeli, kde sú ich kompetencie a vyhli sa zbytočnému riziku. Čo môžu a čo nie,“ hovorí Miloš Ihnát.
„Už sa tiež stalo, že pomohli mužovi, do ktorého spätným zrkadlom narazil autobus. Rýchlym zásahom mu zachránili život.“
Minulosť tých, ktorí sa do hliadky zapojili, však prvý muž Ťahanoviec neskúma. „Mňa to absolútne nezaujíma. Ale že vôbec. Pre mňa je dôležité to, čo sa deje teraz. Mňa zaujíma jeho aktuálna štartovacia čiara. To, že sa niekedy dávno niekto zapojil do nejakej bitky a mal z toho následky, nemôžem hodnotiť. Teraz má šancu ukázať sebe aj verejnosti, či to s bezpečnosťou myslí naozaj vážne,“ dodáva starosta Miloš Ihnát.
V teréne sú vybavení baterkou, označeným tričkom alebo mikinou a mobilom. Po uliciach sa prechádzajú aj v noci. Činnosť rozdeľuje štatutár a nepoberajú za ňu žiadnu odmenu. „Vznik ťahanovskej hliadky podnietila situácia, keď sa za poslednú dobu udiali nepekné veci,“ hovorí predseda občianskeho združenia Chlapci zo sídliska pre sídlisko Erik Cilág.
„Obťažovanie, údajné znásilnenie a celková bezpečnosť na sídlisku. Rozmohli sa tu asociáli, vyberači kontajnerov, a nie je ich málo. Ako združenie sa však venujeme aj charite, organizujeme športové podujatia, výťažky venujeme chorým. Naša pomoc je v tom, že sa prechádzame po sídlisku, aby nás ľudia vnímali ako podporu, najmä dievčatá a ženy, keď idú neskoro z práce domov alebo z nákupov,“ dodáva Cilág.
Priamo na sídlisku sa stretávajú aj s ľuďmi
Pýtajú sa ich, čo by im pomohlo a ktoré lokality vnímajú ako rizikové. Všetky miesta poznajú dôkladne. V Ťahanovciach žijú členovia hliadky už viac ako 30 rokov. „Problém je najmä v zimnom období,“ pripúšťa Erik Cilág.
„Skoro sa stmieva, kde-tu nesvieti lampa a občania majú strach. Neraz vidíme aj pitie alkoholu na verejnosti, ale ľudia už na to akosi otupeli. Nám na našom domove záleží a budeme radi, ak nás aj po roku fungovania budú chcieť Ťahanovčania naďalej v uliciach. Chceme, aby toto sídlisko bolo bezpečné a aby malo dobré meno. Keď to dosiahneme, bude to náš veľký úspech.“
Navýšený rozpočet na nábor mestských policajtov
Primátor Košíc, Jaroslav Polaček, zdôrazňuje, že ulice mesta sú bezpečné a obyvateľov uisťuje, že sa nemusia báť. Medzičasom však samospráva navýšila rozpočet na nábor mestských policajtov: „O sumu 500 tisíc eur. Táto čiastka však nepôjde na nové autá, uniformy alebo na iné vybavenie. Sú to prostriedky určené na nábor nových členov.“
Podľa náčelníka mestskej polície v Košiciach, Slavomíra Pavelčáka, by pomohla aj zmena legislatívy. Pretože postihovať tých, ktorí svoje okolie obťažujú nevhodným správaním, je podľa neho náročné. „Pre nemajetného človeka nemáme systém sankcií. Pokutu od neho musíme vymáhať, ale to trvá roky, a výsledok je nejasný. Preto pre takýchto ľudí navrhujeme verejnoprospešné práce, prípadne zníženie sociálnych dávok.“
S problémom sa už stretli aj ďalšie mestá
Pod Urpínom by na boj proti drobnej kriminalite potrebovali viac peňazí v pokladnici. „Aj za účasti štátu,“ zdôrazňuje hovorkyňa Banskej Bystrice Zdenka Marhefková.
Kritikou kompetentných nešetrí primátor Bratislavy, Matúš Vallo, ktorý si nemôže dovoliť navýšenie rozpočtu na mestskú políciu: „Po zmene zákona nám neúmerne narástol počet krádeží v lokalite 500 bytov. Konať však musí hlavne štát. Jeho predstavitelia si musia prestať zakrývať oči pred jednou z hlavných príčin týchto negatívnych spoločenských tendencií, a tou je nešťastná novela trestného zákona.“
Tlačové oddelenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky reaguje: „Čísla jasne ukazujú, že nárast agresivity a kriminality nesúvisí s novelou trestného zákona. Je to európsky trend, ktorý prišiel aj k nám a na ktorý musíme reagovať.“ Tiež dodáva, že v závere roka 2025 vláda SR vrátila späť princíp „trikrát a dosť“ pri majetkových priestupkoch. To znamená, že aj drobná krádež sa pri treťom opakovaní stáva trestným činom.
Občianske hliadky však v uliciach zostávajú a slúžia najmä ako prevencia. „Do združenia sa môže zapojiť každý, ak naozaj chce. Darí sa nám úspešne predchádzať kriminalite. Má to psychologický aspekt. Taký zlodej vie, že hliadka je v uliciach. Nevie, kde presne sa nachádza, ale musí si dávať pozor. Verím, že jej zriadením mnohých páchateľov odradíme od trestnej činnosti. Má to svoj význam,“ uzatvára Miloš Ihnát.
text: Lukáš Mano
foto: OZ Chlapci zo sídliska pre sídlisko