Zo sveta
Prezident USA Donald Trump v utorok varoval, že Spojené štáty môžu opäť zaútočiť na Irán, deň po tom, čo oznámil, že odložil veľký útok v nádeji na mierovú dohodu. Iránska armáda však pohrozila otvorením 'nových frontov', ak by USA pokračovali v útokoch. Trump na tlačovej konferencii v Bielom dome uviedol, že bol len 'hodinu od' obnovenia útokov na Irán, ale rozhodnutie odložil po týždňoch krehkého prímeria a rokovaní o ukončení vojny, ktorá začala 28. februára. 'Viete, ako to je, keď vyjednávate s krajinou, ktorú porážate. Prídu k stolu a prosia o dohodu,' povedal Trump. 'Dúfam, že nebudeme musieť ísť do vojny, ale možno im budeme musieť dať ďalší veľký úder. Ešte nie som si istý.' Irán a mnohí pozorovatelia spochybňujú Trumpov pohľad na mocenskú dynamiku a poznamenávajú, že Teherán dokáže vyvíjať tlak prostredníctvom kontroly nad strategickým Hormuzským prielivom, čo zvyšuje globálne ceny ropy. Hovorca iránskej armády Mohammad Akraminia varoval, že Irán otvorí 'nové fronty proti' USA, ak obnovia útoky. Dodal, že iránska armáda využila prímerie na posilnenie svojich bojových schopností. Trump stanovil niekoľkodňový termín na obnovenie útokov, ak sa nedosiahne dohoda. 'Hovorím o dvoch alebo troch dňoch, možno piatok, sobota, nedeľa, niečo, možno začiatkom budúceho týždňa, obmedzené obdobie,' uviedol. Trump v pondelok povedal, že lídri arabských krajín v Perzskom zálive ho na poslednú chvíľu požiadali, aby útok odložil. Viceprezident JD Vance, ktorý viedol neúspešné rokovania s Iránom v Pakistane, tiež uviedol, že USA sú 'pripravené', ale dúfajú v diplomatické riešenie. 'Veľa dobrého pokroku sa dosahuje, ale budeme na tom ďalej pracovať a nakoniec buď dosiahneme dohodu, alebo nie,' povedal Vance, ktorý je skeptikom nepopulárnej vojny. Trump už neurčito predĺžil prímerie a jasne vyjadril túžbu ukončiť vojnu, ktorá sa ukázala ako politická záťaž, pričom Američania platia viac za pohonné hmoty a sú frustrovaní z vojny, pričom sa blížia novembrové kongresové voľby. Iránsky námestník ministra zahraničných vecí Kazem Gharibabadi na sociálnej sieti X napísal, že Trumpove komentáre znamenajú, že americký líder nazýva 'hrozbu' 'šancou na mier'! Od začiatku prímeria 8. apríla sa Teherán a Washington zúčastnili len jedného kola rokovaní, na ktorých sa zúčastnil Vance. Iránsky klerikálny štát sa ukázal ako odolný, hoci jeho najvyšší vodca bol zabitý v prvý deň vojny. V rokovaniach predložil veľké požiadavky, vrátane uvoľnenia zmrazených iránskych aktív v zahraničí, zrušenia dlhodobých sankcií a reparácií za vojnu. Irán tiež zvyšuje vojenský tlak. Spojené arabské emiráty boli minulý týždeň znepokojené útokom dronov na jadrovú elektráreň Barakah. V utorok uviedli, že útok pochádzal z irackého územia, kde Irán podporuje skupiny obvinené z útokov na krajiny v Perzskom zálive počas vojny. Bezpečnostná rada OSN v utorok útok odsúdila. Rusko, ktoré často bráni Irán, sa pripojilo k ostatným členom. 'Útoky na mierové jadrové zariadenia v akejkoľvek krajine sveta... sú kategoricky neprijateľné,' povedal ruský veľvyslanec pri OSN Vassily Nebenzya. Irán tiež požaduje ukončenie izraelských útokov v Libanone, ktoré začali ako odplata za útoky iránom podporovaného šiitského hnutia Hizballáh na Izrael. Izraelská armáda v utorok spustila sériu útokov po celom Libanone, pri ktorých podľa libanonského ministerstva zdravotníctva zahynulo 19 ľudí. Jeden útok v meste Deir Qanun al-Nahr v okrese Tyre zabil 10 ľudí vrátane troch detí a troch žien, uviedlo ministerstvo. Izraelská armáda zase uviedla, že zachytila dron vypustený z Libanonu. Izrael a libanonská centrálna vláda dvakrát predĺžili prímerie sprostredkované USA, ale Izrael tvrdí, že sa nevzťahuje na jeho útoky na Hizballáh. V jednom možnom náznaku diplomatického pokroku uviedla ľudskoprávna organizácia, že iránsky občan s trvalým pobytom v USA bol prepustený z väzenia a vrátil sa do Spojených štátov. Shahab Dalili si odpykal 10 rokov väzenia po odsúdení za údajné 'spoluprácu s nepriateľskou vládou', uviedla agentúra Human Rights Activists News Agency.