Hlavný iránsky vyjednávač v nedeľu varoval, že Spojeným štátom sa nedá dôverovať, a zdôraznil, že Teherán nepristúpi na žiadnu dohodu s Washingtonom, pokiaľ nebudú plne zabezpečené práva Iránu. Vyjadrenia Mohammada Baghera Ghalibafa prichádzajú v čase, keď sa objavili správy, že americký prezident Donald Trump poslal Iránu tvrdší návrh mierovej dohody, čo podčiarkuje pretrvávajúce rozpory medzi stranami.

Akékoľvek úpravy návrhu by mohli ďalej oddialiť dohodu o formálnom ukončení vojny na Blízkom východe a znovuotvorení Hormuzského prielivu po týždňoch náročných rokovaní, ktoré sprevádzali ostré vyjadrenia a občasné násilné incidenty.

Irán už vo februári rokoval so Spojenými štátmi o osude svojho jadrového programu, keď USA a Izrael spustili letecké a raketové útoky, ktoré zničili veľkú časť iránskeho vedenia. Teherán dlhodobo tvrdí, že jeho jadrový program má čisto civilné účely, zatiaľ čo USA a ich západní spojenci podozrievajú, že sa snaží vyvinúť zbraň.

Podľa správ z New York Times a Axios Trump poslal Iránu nový "tvrdší" rámec, hoci podrobnosti zostávajú nejasné. Trump uviedol, že jeho prioritami sú zastavenie vývoja jadrových zbraní Iránom a znovuotvorenie Hormuzského prielivu, ktorý Irán blokuje od začiatku vojny.

"Jediná záruka, ktorú musím mať, je, že nebudú žiadne jadrové zbrane. Súhlasili s tým, a to bolo veľmi zaujímavé," povedal Trump v rozhovore so svojou nevestou Larou Trump na jej relácii na Fox News.

Teherán však predtým spochybnil Trumpove tvrdenia a strany zostávajú vzdialené v kľúčových otázkach. "Neodsúhlasíme žiadnu dohodu, pokiaľ si nebudeme istí, že práva iránskeho ľudu boli dodržané," vyhlásil Ghalibaf vo videu vysielanom na štátnej televízii.

Podľa agentúry Tasnim sú výmeny o texte "stále v procese, pričom obe strany pravidelne navrhujú zmeny. Žiadna dohoda zatiaľ nebola uzavretá a je možné, že akákoľvek dohoda bude zamietnutá," uviedla.

Irán uviedol, že potrebuje uvoľnenie 12 miliárd dolárov v zmrazených aktívach predtým, než sa zapojí do podstatných rokovaní o svojom jadrovom programe, pričom odmietol skoršie Trumpove komentáre o zničení svojich zásob obohateného uránu ako "nepodložené", podľa iránskych médií.

Jedným z deklarovaných cieľov vojny Washingtonu bolo zničenie iránskeho balistického raketového programu, pričom generál Dan Caine, najvyšší americký vojenský dôstojník, v apríli odhadol, že bolo zasiahnutých viac ako 80 percent jeho raketových zariadení. CNN však v nedeľu informovala, že analýza satelitných snímok ukázala, že Teherán odvtedy dokázal vykopať 50 zo 69 vchodov do tunelov zasiahnutých americkými útokmi na 18 podzemných raketových miestach.

Hoci denné útoky v celom Iráne a Perzskom zálive ustali po tom, čo Teherán a Washington v apríli súhlasili s dočasným prímerím, dochádza k sporadickým útokom. Iránske revolučné gardy zostrelili americký vojenský dron "práve keď sa chystal vstúpiť do iránskych teritoriálnych vôd", informovala iránska štátna televízia IRIB, hoci Washington incident nepotvrdil.

Diplomacia však pokračuje, pričom Trump je pod tlakom, aby zabezpečil dohodu, ktorá by zrušila konkurenčné americké a iránske blokády okolo Hormuzského prielivu, ktoré dusia dôležitú trasu pre globálne dodávky ropy. Po tom, čo Trump uviedol, že Irán nebude účtovať "žiadne poplatky" za lode prechádzajúce prielivom v rámci akejkoľvek dohody, iránska tlačová agentúra Fars citovala zdroje, ktoré tvrdia, že "žiadna takáto klauzula" neexistuje.

Iránska agentúra ISNA v sobotu citovala poslanca Alirezu Salimiho, ktorý uviedol, že plán na iránske "riadenie a suverenitu" nad prielivom -- vrátane ukladania "administratívnych poplatkov" -- čoskoro predloží parlamentu.

Teherán trvá na tom, že akákoľvek mierová dohoda musí zahŕňať Libanon, kde pokračujú prudké boje, pričom Bejrút vyzýva na "rýchle a skutočné prímerie" a obviňuje Izrael z uplatňovania "spálenej zeme" pri rozširovaní operácií proti Iránom podporovanému Hizballáhu.

Bezpečnostná rada OSN sa v pondelok stretne na mimoriadnom zasadnutí o rozširujúcej sa izraelskej ofenzíve po tom, čo dobyla strategický stredoveký hrad Beaufort, uviedli diplomatické zdroje pre AFP. Dym sa v nedeľu valil z okolia, keď AFP videla nad hradom vlajku inváznej armády, ktorú Izrael slávne využíval ako základňu počas svojej predchádzajúcej dvojdekádovej okupácie.

"Dobyť Beaufort je dramatická etapa a dramatická zmena v politike, ktorú vedieme," povedal izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Poslanec Hizballáhu Hassan Fadlallah medzitým uviedol, že hrad "nebol vojenským miestom pre odpor", a dodal, že vztýčenie izraelskej vlajky tam "by malo vyvolať pocity každého lojálneho vlastenca".

Prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom formálne začalo 17. apríla, ale nikdy nebolo dodržiavané, pričom obe strany sa navzájom obviňujú z jeho porušovania.