Kultúrny dom v Lorinčíku sa v stredu podvečer zaplnil desiatkami ľudí. Miestny úrad poskytol svoje priestory susednej mestskej časti Pereš, ktorá chcela verejnosti predstaviť zámer vybudovať nový cintorín na okraji Lesoparku Pereš.
Téma prilákala obyvateľov z Pereša, Lorinčíka aj novej obytnej zóny vo Vyšnom Lorinčíku, ktorá s plánovanou lokalitou bezprostredne susedí.
Hoci sa diskusia niesla prevažne v korektnom duchu, potlesk častejšie sprevádzal vystúpenia odporcov projektu a viaceré otázky smerovali k tomu, či je vôbec potrebné umiestniť cintorín práve do lesoparku.
V sále však bolo cítiť, že spor nie je iba o stromoch. Pre mnohých obyvateľov najmä z novej zástavby vo Vyšnom Lorinčíku je problémom samotná predstava, že pohrebisko vznikne v blízkosti ich nehnuteľností.
Starosta: Nie je to môj nápad
Starosta Pereša Peter Kavuľa (nezávislý) sa snažil publikum presvedčiť, že nejde o nový nápad súčasného vedenia mestskej časti, ale o projekt, s ktorým mesto počíta už takmer tri desaťročia.
„Tento územný plán počíta s cintorínom už od roku 1997,“ pripomenul. Zdôraznil, že rovnaké funkčné využitie územia zachoval aj nový územný plán mesta Košice platný od októbra minulého roka. Podľa neho preto nejde o rozhodnutie starostu ani poslancov.
„Ani starosta, ani poslanci ten územný plán nevymysleli. Táto plocha je opätovne potvrdená ako plocha pohrebísk.“
Počas prezentácie opakovane pripomínal, že Pereš patrí medzi málo mestských častí bez vlastného cintorína. Tvrdí, že práve táto téma sa pravidelne vracala medzi najčastejšími požiadavkami obyvateľov.
„Cintorín je problém, ktorý sa na Pereši rieši už asi 25 až 30 rokov,“ povedal Kavuľa.
Podľa neho vytvorenie pietneho miesta vníma väčšina Perešanov ako prioritu.
„Keď sme išli do volieb, robili sme prieskum najvážnejších problémov. Boli len dva – Bystrická ulica a cintorín. Naozaj nič iné takmer Perešanov netrápilo,“ uviedol starosta s odkazom na komunálne voľby v roku 2022.
Podľa neho sa preto projekt dostal do volebného programu aj do plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mestskej časti.
Posudky, stanoviská a prvá etapa
Starosta podrobne opisoval proces prípravy projektu. Tvrdí, že lokalita prešla odbornými posudkami a získala súhlasné stanoviská mesta Košice, Mestských lesov aj mestskej časti Myslava, na ktorej katastrálnom území sa pozemky nachádzajú.
Hydrogeologický posudok podľa jeho slov označil lokalitu za vhodnú na zriadenie pohrebiska.
„Môžeme konštatovať, že skúmané územie je vhodné pre projektovanie a výstavbu cintorína,“ citoval zo záverov odborného hodnotenia.
Podľa Kavuľu ani Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR nemá výhrady voči zámeru. Rezort v minulosti finančne podporil vznik Lesoparku Pereš, na časti ktorého má vzniknúť aj nové pohrebisko.
Investícia zo štátnej dotácie predstavovala približne 340-tisíc eur, pričom mestská časť sa na projekte podieľala sumou približne 17-tisíc eur.
Po diskusii zároveň vysvetlil, že mestská časť zatiaľ nehovorí o samotnej výstavbe. „Pokúsiť sa o zriadenie pohrebiska neznamená hneď stavať,“ zdôraznil.
Prípravu projektu rozdelil na dve etapy. Prvá je podľa jeho slov ukončená a pozostávala zo získania všetkých potrebných stanovísk, analýz, geologických a hydrogeologických prieskumov.
„Potrebovali sme zistiť, či je vôbec možné povedať, že toto územie vyhovuje na pohrebisko.“
Povinnosť alebo možnosť?
Výraznú časť prezentácie venoval aj otázke, či má Pereš povinnosť zabezpečiť vlastné pohrebisko. Odkazoval pritom na zákon o pohrebníctve aj štatút mesta Košice.
„Obec je povinná zriadiť pohrebisko,“ zdôraznil.
Práve tento argument však neskôr v rozhovore pre Naše Košice spochybnil starosta Lorinčíka Damián Exner (nezávislý). Podľa neho zákon síce takúto formuláciu obsahuje, no zároveň umožňuje zabezpečiť pochovávanie aj iným spôsobom.
„Neviem si predstaviť situáciu, že by mesto odmietlo niekoho pochovať. To je zo zákona jeho povinnosť,“ povedal.
Pripomenul, že obyvatelia Pereša sú zároveň obyvateľmi Košíc a majú prístup k mestským cintorínom rovnako ako obyvatelia veľkých sídlisk.
Kavuľa naopak tvrdí, že kapacity pohrebísk budú v budúcnosti čoraz väčším problémom.
„Ak pôjde vývoj ďalej tak, ako ide, bude obrovský problém s hrobovými miestami,“ povedal s odvolaním sa na informácie od vedenia Verejného cintorína.
Lesopark verzus cintorín
Zo strany odporcov boli formulované najmä obavy zo zásahu do lesoparku. Kavuľa opakovane zdôrazňoval, že plánovaný cintorín má zaberať iba malú časť územia.
„Lesopark má 56 hektárov. Cintorín má zaberať necelých jeden a pol hektára. To sú len dve percentá tejto plochy.“
Odhady o výrube približne päťsto stromov označil za nepravdivé. „My máme stromy zamerané. Hovorím o reálnych číslach. Nepadne päťsto stromov.“ Neskôr spomenul 150 až 180 drevín, ktoré by podľa aktuálnych odhadov museli ustúpiť zámeru.
Podľa neho nepôjde o žiaden holorub. Architektonický návrh počíta s ponechaním zelene, vegetačnými clonami aj lesným pásom medzi cintorínom a najbližšími domami. „Nebudete sa pozerať do cintorína,“ doplnil Kavuľa.
Tvrdí tiež, že architektonické riešenie lesoparku s existenciou pohrebiska počítalo od začiatku. „Celá architektúra lesoparku je navrhnutá tak, aby budúce pohrebisko nebolo prakticky ani viditeľné.“
Najväčší potlesk pre odporcov
Najsilnejšiu odozvu publika však vyvolalo vystúpenie Stanislava Muchu, jedného z organizátorov občianskej iniciatívy proti výstavbe cintorína. Jeho prejav si vyslúžil najdlhší potlesk večera.
„Nechceme hovoriť pocitovo, chceme hovoriť na základe faktov,“ vyhlásil.
Zdôraznil, že odporcovia nespochybňujú potrebu cintorína ako takého. Nesúhlasia však s jeho umiestnením. „Radi privítame cintorín na Pereši, ale nie za tú daň, že budeme musieť vyrúbať les a robiť takýto zásah do životného prostredia.“
Počas vystúpenia opakovane pripomínal ekologickú funkciu lesoparku. „Každý jeden strom je ako veľká klimatizačná jednotka, ktorá nám dáva lepší vzduch.“
Podľa neho lesopark predstavuje hodnotu, ktorú nemožno nahradiť. „Chodíme tam na bicykloch, na prechádzky. Vyrúbať les kvôli tomuto projektu by pre nás bolo environmentálne K. O.“
Aktivisti upozorňovali aj na možné dopravné komplikácie počas výstavby, náklady projektu či umiestnenie pohrebiska vedľa rekreačnej zóny. „Je to miesto, kde sa ľudia chodia rozlúčiť so svojimi blízkymi. Hneď vedľa je rekreačná oblasť. Jedni budú mať obrad, druhí si budú robiť guláš a púšťať hudbu. To môže kolidovať,“ upozornil Mucha.
Kritizovali aj spôsob komunikácie projektu. „Toto stretnutie malo byť na úplnom začiatku. Mali sme sa o tom rozprávať skôr, než sa začali míňať verejné peniaze.“
Odporcovia zároveň avizovali ďalšie kroky vrátane petície, získavania dokumentácie a snahy presadiť zmenu územného plánu.
Seniori sú za cintorín
Podpora cintorína však v sále nechýbala. K najvýraznejším zástancom projektu patril predseda Klubu seniorov na Pereši Ján Maruš.
„Keď sa človek narodí a celý život niekde žije, je normálne, že chce byť pochovaný doma. Čo je na tom divné?“ pýtal sa.
Aktivistom vyčítal, že kritizujú navrhované riešenie bez toho, aby ponúkli inú lokalitu. „Nech navrhnú iné miesto. Kde bude ten cintorín? Ja som zatiaľ žiadne riešenie nepočul, iba že sú proti.“
Podľa neho ide predovšetkým o otázku dôstojnosti a prirodzenej potreby ľudí zostať aj po smrti tam, kde prežili život.
„Najlepší susedia“
Do diskusie vstúpil aj starosta Lorinčíka Damián Exner, ktorý sa snažil korigovať tvrdenia o údajnom spoločnom projekte pochovávania obyvateľov Pereša a Lorinčíka.
„Nikdy sa neinštitucionalizoval projekt spoločného pochovávania.“
Pripomenul, že Lorinčík nemá vo všeobecne záväznom nariadení podmienku trvalého pobytu či miestnych koreňov pre získanie hrobového miesta. Rozhodujúca je dostupná kapacita cintorína. „Keď mám voľné hrobové miesto, predám ho. Keď ho nemám, tak ho nemám. V tejto chvíli máme štyri voľné miesta, z ktorých sú tri už rezervované.“
Sám pritom býva v blízkosti cintorína a obavy zo susedstva pohrebiska nepovažuje za zásadný problém. „To sú najlepší susedia. Ja mám jedného suseda, ktorého by som vymenil za dvadsať cintorínov,“ zavtipkoval, čo v sále vyvolalo smiech.
Rozhodnúť má referendum
Kavuľa počas rozhovorov s novinármi po diskusii opakovane zdôrazňoval, že projekt zatiaľ nie je definitívne schválený.
Druhú etapu prípravy podľa neho môže odštartovať až rozhodnutie miestneho zastupiteľstva. Súčasťou ďalšieho postupu má byť referendum medzi obyvateľmi Pereša. „Na sto percent je pre mňa rozhodujúca vôľa obyvateľov,“ povedal.
Zároveň zdôraznil, že rozhodovať majú obyvatelia Pereša, nie obyvatelia susedných mestských častí. „Keď bude vôľa vyjadrená, bude vyjadrená v referende obyvateľov mestskej časti Pereš.“
Starosta zároveň prvýkrát naznačil aj orientačné náklady projektu. Podľa predbežného odhadu architektov by výstavba domu smútku a cintorína mohla stáť približne 280- až 290-tisíc eur. Zdôraznil však, že ide len o hrubý odhad, ktorý sa môže po vypracovaní projektovej dokumentácie výrazne zmeniť.
Tvrdí tiež, že väčšinu financií by chcela mestská časť získať z externých zdrojov.
Či sa cintorín v lesoparku napokon postaví, zatiaľ nie je jasné. Kým vedenie Pereša hovorí o dlhoročnom dlhu voči vlastným obyvateľom, odporcovia avizujú petíciu a ďalšie kroky proti projektu. O ďalšom postupe má rozhodnúť miestne zastupiteľstvo a následne referendum medzi obyvateľmi Pereša.
text: Michal Lendel
foto: Michal Lendel, Mário Medzihradský