Hoci druhá polovica mája a začiatok júna priniesli na mnohé miesta Slovenska očakávané zrážky, na doplnenie vlahy v pôde stačili iba sčasti. Slovenský hydrometeorologický ústav upozorňuje, že niekoľkomesačný deficit sa prehlbuje a poľnohospodári vstupujú do rozhodujúceho obdobia vegetácie s nedostatkom vody. Škody na úrode preto môžu dosiahnuť milióny eur. 

Najvýraznejšie sa problémy prejavujú v poľnohospodársky významných oblastiach južného, juhozápadného a východného Slovenska. Práve tam sa zásoba využiteľnej vody v pôde dostáva na kritické hodnoty. 

Dážď nestačil 

Po období výrazného sucha prinieslo počasie medzi 15. a 24. májom a v prvej tretine júna zrážky vo väčšine regiónov v rozmedzí od 10 do 35 milimetrov. Tie síce zlepšili situáciu v povrchovej vrstve pôdy, no nedokázali vykompenzovať zrážkový deficit, ktorý sa vytváral niekoľko mesiacov. 

Situáciu následne zhoršili vysoké teploty a veterné počasie, ktoré urýchlili výpar vody. V mnohých oblastiach tak deficit zrážok opäť prekročil 40 percent, miestami dokonca 60 percent v porovnaní s desaťročným priemerom. 

Práve teraz pritom mnohé plodiny vstupujú do fázy, keď sa rozhoduje o výške budúcej úrody. 

 

Klimatické extrémy 

Extrémne počasie spôsobuje poľnohospodárom problémy naprieč celou Európou. Podľa finančného analytika Mariána Búlika dosahujú škody spôsobené klimatickými extrémami približne 28 miliárd eur ročne, pričom poistená je iba necelá tretina strát. 

„Nízka miera poistenia v slovenskom poľnohospodárstve má pri častejších suchách a klimatických extrémoch veľmi priamy ekonomický dopad. Výpadky, ktoré farmárom nevynahradí poistenie, spôsobujú kolísanie príjmov fariem, zhoršujú schopnosť splácať úvery a vedú k odkladaniu investícií do technológií, závlah či pôdnych opatrení,“ vysvetlil Búlik. 

Odškodnenie od štátu nie je ideálna pomoc 

Časť poľnohospodárov sa stále spolieha na štátnu pomoc. 

„Je logické, že ak farmár očakáva, že pri veľkej škode príde štátna kompenzácia, má menšiu motiváciu platiť si poistenie, najmä ak je poistka drahá alebo má vysokú spoluúčasť. Aj európske dáta hovoria, že následné odškodnenie od štátu nie je ideálna pomoc - ekonomicky účinnejší je systém podpory poistenia. Vedie totiž farmárov k tomu, aby sa chránili ešte pred vznikom škôd. Slovenské pravidlá tento prístup do určitej miery podporujú. V niektorých prípadoch sa totiž štátna pomoc znižuje o 50 %, ak farmár nemá poistenie voči klimatickým rizikám, pokrývajúcim aspoň polovicu jeho priemernej ročnej produkcie alebo príjmu. Štát týmto spôsobom vysiela farmárom jasný signál: kto sa nepoistí, nemôže pri škodách očakávať plnú kompenzáciu zo štátnych zdrojov,“ dodáva Búlik.

Skepsa farmárov 

Nie všetci poľnohospodári však považujú poistenie za ideálne riešenie. 

Farmár Vendelín Novysedlák, ktorý patrí medzi najväčších poľnohospodárov v Košickej kotline, hovorí, že práve sucho ho v posledných rokoch pripravilo o značnú časť príjmov.

„V mojom prípade sucho spôsobilo, že predchádzajúce dva roky som bol v strate. Jeden rok v miernej, druhý vo veľmi výraznej. Jednoducho máte spôsobenú škodu, poisťovňa vám časť neuzná a zistíte, že sa vám nevrátia ani náklady, ktoré ste za poistenie zaplatili,“ vysvetľuje Novysedlák. 

Podľa neho komplikujú situáciu aj neustále zmeny v užívaní poľnohospodárskej pôdy. „Je taký pohyb nájomcov, že často neviete zabezpečiť alebo mať istotu, že tú istú pôdu budete užívať aj na budúci rok alebo o dva roky. Preto sa mi ani neoplatí investovať do zavlažovacích systémov. Čo ak mi o rok pôdu neschvália?“ kladie si otázku Novysedlák. 

Ako rozhodujú poisťovne?

Poisťovne upozorňujú, že pri škodách spôsobených suchom neposudzujú len samotný nedostatok zrážok. 

Podľa hovorkyne Slovenskej asociácie poisťovní Evy Irgel Jackovej pri hodnotení vychádzajú z obhliadky porastov, odborného posúdenia ich stavu a podmienok v konkrétnej lokalite.

„Súčasťou hodnotenia býva aj preverenie, či boli dodržané bežné agrotechnické postupy a prijaté primerané opatrenia na zmiernenie rizika, vrátane využitia dostupných technických možností,“ uvádza Jacková.   

Práve preto môžu vznikať aj sporné situácie. „V praxi sa spory vyskytnú najmä v prípadoch, keď je náročné jednoznačne určiť podiel vplyvu počasia a spôsobu hospodárenia na vzniknutej škode. Každý prípad sa preto posudzuje individuálne,“ pripúšťa Jacková. 

Nové typy poistenia 

Poisťovne zároveň ponúkajú aj modernejšie formy ochrany pred suchom. 

Pri takzvanom indexovom poistení sa plnenie neodvíja od individuálnej obhliadky každej parcely, ale od meteorologických údajov. „Pokiaľ prekročí vopred dohodnutý deficit zrážok za určité obdobie vegetácie stanovenú hranicu, automaticky dochádza k výpočtu poistného plnenia a jeho vyplateniu farmárovi,“ vysvetľuje zástupca komerčnej poisťovne Dalibor Bán. 

Takéto riešenie má urýchliť proces odškodňovania a znížiť počet sporov. 

Poistky budú drahšie 

S pokračujúcimi klimatickými zmenami však možno očakávať, že poistenie bude pre farmárov čoraz nákladnejšie. Už teraz sa sumy pohybujú na úrovni desiatok tisíc eur. Ceny sú však individuálne. Záleží na rozsahu poistenia, lokalite aj plodine.

„S rastúcim rizikom sucha budú poistky drahšie a ich schvaľovanie opatrnejšie. Pravdepodobne sa zvýši aj spoluúčasť či rozsah výluk. Je to prirodzený dôsledok rastúcej škodovosti,“ upozorňuje Búlik. 

Európske inštitúcie pritom už dnes upozorňujú na problém dostupnosti poistenia pri klimatických rizikách. Európa je totiž najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom a sucho sa podieľa na viac ako polovici klimatických škôd. 

Ministerstvo prepláca časť poistného 

Rastúce riziká, vrátane dlhodobého sucha, vníma aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.  

„Poľnohospodárom vychádzame v ústrety prostredníctvom podpory, ktorá im umožňuje preplácanie časti nákladov na komerčné poistné. Rezort preto podporuje nielen komerčné poistenie, ale aj preventívne opatrenia, ktoré majú pomôcť znižovať dopady sucha. Od roku 2025 sa časť poistného prepláca prostredníctvom intervencie 76.1 zo Strategického plánu SPP 2023 – 2027, pričom ročná finančná alokácia dosahuje 8 miliónov eur. Výzvy na podporu budú vyhlasované každoročne," uvádza MPRV SR. 

Odborníci preto očakávajú, že význam poistenia v poľnohospodárstve bude v najbližších rokoch ďalej rásť. Bez investícií do závlah, moderných technológií a lepšieho riadenia rizík budú totiž farmári čeliť čoraz častejším stratám spôsobeným nedostatkom vody.

text: Lukáš Mano

ilustračné foto: TASR