Zo sveta
V starom meste Havany je chôdza po chodníku riskantná, keďže ozdobné kamenné balkóny chátrajúcich koloniálnych domov môžu kedykoľvek spadnúť. Tisíce ľudí žijú v týchto pamiatkach predrevolučnej Kuby, ktoré boli po nástupe Fidela Castra v roku 1959 rozdelené na byty, doslova na hrane. V husto obývanej štvrti Centro Habana zničila búrka kamenné schodisko vedúce na vyššie poschodia neoklasicistického domu z 20. rokov, kde žije Marnie Estevez. Estevez, jej manžel, dve dcéry, matka a 97-ročná babička zostali uväznení na treťom poschodí bez úniku. "Hasiči museli moju babičku zložiť dole žeriavom," povedala Estevez v malom dvojizbovom byte, kam sa presťahovala s rodinou na prvé poschodie. Jej matka a babička stále žijú v hosteli, sedem rokov po evakuácii z ruiny. V blízkej Habana Vieja, historickom centre mesta, deväť rodín, ktoré opustili zrútenú budovu pred tromi rokmi, stále žije v boxerskej telocvični. Každá rodina má priestor ohraničený kartónom a plachtami pre súkromie. Kubánska ekonomika sa rúca päť mesiacov po americkej blokáde palív a s deficitom bývania presahujúcim 900 000 jednotiek úrady tvrdia, že rýchle riešenie je nepravdepodobné. "Vyzerá to veľmi ťažko," povedala Dayana Garcia, matka troch detí žijúca v telocvični. Po celej Havane sú na fasádach jedného z najlepšie zachovaných koloniálnych miest v Amerike viditeľné stopy času, nedostatku údržby a preľudnenia. Habana Vieja, lokalita UNESCO, je domovom približne 900 chránených budov, niektoré z nich pochádzajú z 16. storočia. Medzi rokmi 2000 a 2013 sa zrútilo 3 856 budov, takmer jedna denne, podľa Úradu mestského historika. Do roku 2020 bolo približne 37 percent obytných budov v krajine považovaných za nebezpečné. "Havana padá," povedala Leodiska Canino, matka Estevez. "Nie sú tu peniaze na opravy," dodala. V telocvični sa elektrické káble tiahnu po podlahe ku každému kartónovému domovu, ale nie je tam tečúca voda a teplo pod zinkovou strechou je dusivé. "Toto nie je život," sťažovala sa jedna z presídlených matiek. Osudy havanských koloniálnych budov odrážajú takmer sedemdesiatročnú revolúciu, ich olupujúce sa pastelové fasády sú symbolmi opakovaných kríz, ktoré zasiahli ostrov, a jeho prekvapivej odolnosti. Niektoré budovy boli obnovené v rámci turistickej kampane z 90. rokov, ktorá vyvrcholila po návšteve bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu v roku 2016. V iných, ako je tá, kde žije Estevez, sú balkóny a horné poschodia podopreté drevenými stĺpmi. 43-ročná žena, ktorá sa stará o deti a starších ľudí, sa snaží opraviť svoj byt, ale obáva sa prasklín v stenách. Garcia, 35-ročná matka žijúca v telocvični, sa obáva o zdravie svojich detí, z ktorých jedno má pľúcnu infekciu kvôli vlhkosti. Horko obviňuje kubánske komunistické úrady z toho, že ich opustili. "Nikto z vlády sem nechodí... ani len zistiť, či sme nažive alebo mŕtvi."