Riziko štátneho bankrotu Slovenska sa od roku 2010 do roku 2025 zvýšilo z 0,3 % na 10,9 %, čo už prekračuje bezpečnú päťpercentnú hranicu. Ak sa politické nastavenia nezmenia, do roku 2040 môže toto riziko presiahnuť 50 %. Upozornila na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej aktuálnej štúdii. V scenári nezmenených politík by dlh verejnej správy mohol v roku 2040 dosiahnuť 108,6 % HDP. Hoci Slovensko zatiaľ nečelí bezprostrednej hrozbe bankrotu, jeho dlhodobá zraniteľnosť rastie. RRZ zdôrazňuje, že hodnotenie verejného dlhu by nemalo byť založené len na jeho aktuálnej výške, ale aj na schopnosti štátu ho splácať v budúcnosti. Táto schopnosť je ovplyvnená demografiou, ekonomickým rastom, verejnými výdavkami a schopnosťou štátu vytvárať primárne prebytky. Starnutie populácie zvyšuje tlak na verejné výdavky, najmä na dôchodky, a znižuje priestor na tvorbu rozpočtových prebytkov. Ekonomika s nepriaznivou demografickou štruktúrou tak čelí vyššiemu riziku defaultu. Riziko štátneho bankrotu nerastie lineárne a kombinácia vysokého dlhu so zhoršujúcou sa demografiou je obzvlášť nebezpečná. Default nemusí znamenať len nesplatenie dlhu, ale aj reštrukturalizáciu záväzkov či vstup do záchranného mechanizmu, ako je EFSF, ESM alebo MMF, čo znamená stratu prístupu k trhovému financovaniu za prijateľných podmienok.