Kým v areáli bývalého železničiarskeho učilišťa na Masarykovej ulici už prebiehajú prípravné práce na demoláciu, skupina aktivistov sa ešte pokúša rozhodnutie štátu zvrátiť.

Budova na Masarykovej ulici z konca 19. storočia je vo vlastníctve štátu. Od roku 2024 ju spravuje Regionálny úrad školskej správy v Košiciach, ktorý ju prevzal od železníc na základe zmluvy o bezodplatnom prevode správy majetku štátu.

Podľa aktivistov, ktorí zorganizovali tlačovku priamo pred budovou, ale aj podľa viacerých obyvateľov z okolia, práve od tohto momentu došlo k rapídnemu zhoršeniu stavu historickej stavby, a v neposlednom rade aj k zhoršeniu bezpečnosti v tejto lokalite širšieho centra Košíc. Dôvodom sú nelegálni obyvatelia, ktorí sa v objekte zdržujú.

Podľa samosprávy tu dochádza k drogovej trestnej činnosti, prostitúcii či požiarom. Naposledy informovali hasiči o zásahu na prelome mája a júna.

Aktivisti: Štát zlyhal

Aktivisti tvrdia, že štát zanedbal ochranu svojho majetku a namiesto jeho zabezpečenia sa chystá historickú stavbu zrovnať so zemou.

„Štát ako správca tohto majetku, teda ministerstvo školstva v tomto prípade, by tento dom mal zabezpečiť pred vnikaním cudzích ľudí a mal by zvážiť, či ho vie využiť,“ povedal dizajnér Tomáš Fillo, ktorý bol jedným z organizátorov tlačovky.

Odporcovia búrania zároveň pripúšťajú, že nemajú priame dôkazy o tom, že by niekto zo štátnych inštitúcií zámerne nechal budovu bez dostatočného zabezpečenia. Tvrdia však, že v architektonických kruhoch sa už roky hovorí o záujme súkromného sektora o toto územie.

„Vieme aj z architektonického prostredia, že pred pár rokmi bola spracovaná pre súkromného developera štúdia, pričom tento pozemok je stále štátny a štát sa tvári, že ho predať nechce,“ povedal jeden z odporcov búrania.

Budova rozvoju nebráni

Aktivisti však zdôrazňujú, že nie sú proti súkromným investíciám ako takým. Ak štát nevie budovu ani pozemok využívať, mal by podľa nich hľadať investora, ktorý ich dokáže rozvíjať.

„Nemáme nič proti súkromnej investícii. Naopak, myslím si, že keď štát ten majetok využiť nevie, tak by ho mal predať niekomu, kto ho využiť vie,“ zaznelo na tlačovke.

Podľa odporcov demolácie pritom existuje aj alternatíva k zbúraniu objektu. Architekt Peter Beňo upozornil na Územnú overovaciu štúdiu Alvinciho, ktorú si možno vyžiadať na Útvare hlavného architekta mesta Košice. Sám bol jedným z jej spracovateľov.

„My sme v tej štúdii túto budovu označili ako cennú historickú budovu, vrátane ďalších cenných budov v tejto lokalite. Nachádza sa v nej aj vízia, ako by mohla byť táto budova integrovaná do budúcej zástavby,“ povedal Beňo.

Dodal, že budova neprekáža plánovanému rozvoju územia ani budúcemu prepojeniu širšieho centra mesta s novým centrom pri Hornáde.

„Absolútne nie,“ odpovedal Beňo na otázku, či objekt koliduje s pripravovanými zámermi. Podľa neho by sa bývalé železničiarske učilište mohlo stať prirodzenou súčasťou novej zástavby v tejto časti širšieho centra Košíc.

Zabezpečenie namiesto búrania

Aktivisti zároveň spochybňujú aj ekonomickú stránku celého zámeru. Tvrdia, že peniaze určené na demoláciu by bolo možné využiť efektívnejšie – napríklad na zabezpečenie objektu a hľadanie jeho nového využitia.

„Podľa našich informácií má búranie stáť približne 400-tisíc eur. To sú obrovské peniaze. Týchto 400-tisíc eur by sa mohlo použiť na zabezpečenie tohto domu, namiesto toho, aby sme za naše peniaze zbúrali históriu z 19. storočia a zároveň nevyriešili problém, ktorý v tejto lokalite je,“ povedal Fillo.

Podľa neho príklady z Košíc aj zo zahraničia ukazujú, že podobné historické budovy možno zachrániť a nájsť pre ne nové využitie.

„Existuje množstvo domov, ktoré boli v horšom stave a dnes sú z nich kvalitné verejné alebo súkromné priestory. Preto si myslíme, že búranie by malo byť až poslednou možnosťou,“ dodal.

Problémy sa len presunú

Aktivisti však súhlasia, že na súčasnú situáciu dlhodobo doplácajú najmä obyvatelia okolitých ulíc. „Rozumiem ľuďom, ktorí bývajú v bezprostrednej blízkosti tejto budovy. Aj ja ten problém poznám,“ povedal fotograf Anton Baša, ktorý žije neďaleko problémovej lokality.

Podľa neho sa v okolí dlhodobo pohybujú ľudia bez domova, prostitútky či príslušníci sociálne vylúčených komunít. Nesúhlasí však s tým, že riešením je demolácia. „Nemyslím si, že táto kultúra búrania, ktorú tu máme, je riešením,“ povedal Baša.

Aktivisti tvrdia, že odstránením budovy sa problémy z lokality nevytratia, ale sa môžu presunúť do iných častí mesta.

Na otázku novinárov, čo si o búraní myslia obyvatelia z okolia, odpovedali, že miestni sú rozdelení.

„Časť miestnych je podľa našich informácií naklonená výrazne pre to, aby sa to zbúralo. Druhá časť verejnosti, ktorá možno nemá takýto priamy kontakt s týmito negatívnymi vecami, je naopak naklonená veľmi pozitívne pre to, aby tá budova zachránená bola,“ zaznelo na tlačovke.

Aktivisti zároveň zdôraznili, že ich cieľom nie je len zachrániť historickú budovu, ale hľadať riešenie aj pre ľudí, ktorí sa v nej dnes zdržiavajú.

„Samozrejme, nejde nám o to, aby sme vyhostili ľudí na ulicu a nechali ich na pospas osudu. V Košiciach existuje niekoľko systémov a modelov, ktoré by sme využili. Môžeme využiť kapacity miestnych neziskových organizácií,“ zaznelo na tlačovke.

„Košice majú obrovský problém s vylúčenými komunitami. Ten problém je historický. Toto mesto ho samo nedokáže vyriešiť. A tento dom to veľmi pekne symbolizuje,“ povedal Fillo.

List ministrovi

Aktivisti hľadajú riešenie aj zaslaním otvoreného listu ministrovi školstva Tomášovi Druckerovi (Hlas), v ktorom žiadajú zastavenie demolácie a prehodnotenie ďalšieho postupu.

„Budeme netrpezlivo čakať na odpoveď a veríme, že pán minister má dostatok kompetencií na to, aby tento proces búrania zastavil a minimálne aspoň prehodnotil celé stanovisko,“ povedal aktivista Ľubomír Lehotský.

text: Michal Lendel

foto: Mário Medzihradský