Mediálny diskurz o migrácii na Slovensku sa výrazne mení v závislosti od spoločenských, politických a geopolitických udalostí. Výskumný projekt Mimedis, realizovaný Fakultou sociálnych a ekonomických vied a Fakultou matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského spolu s Kempelenovým inštitútom inteligentných technológií, skúmal vývoj mediálneho obrazu migrácie za viac ako dve desaťročia. Výsledky naznačujú, že jazyk používaný na opis migrácie môže ovplyvniť verejné vnímanie. Napríklad termíny ako 'migračná vlna' alebo 'prílev migrantov' môžu vyvolávať pocit straty kontroly. Podobne, ak sú migranti prezentovaní prevažne ako muži, môže to viesť k silnejšiemu odmietaniu migrácie, upozorňuje Andrej Findor z Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov. Výskum tiež ukázal, že do roku 2014 prevažovali neutrálne postoje, avšak rok 2015, spojený s európskou migračnou krízou, priniesol nárast negativity. Naopak, rok 2022, spojený s príchodom utečencov z Ukrajiny, zaznamenal najviac pozitívnych vyjadrení. Slovenské médiá si vo väčšine prípadov zachovávajú vecný a faktický tón. Výskumníci analyzovali približne 950.000 článkov z rokov 2003 až 2024, pričom využili nástroje umelej inteligencie na identifikáciu postojov k migrácii. Dáta pochádzali z približne 9400 zdrojov, vrátane mainstreamových aj alternatívnych médií, čím vznikol jeden z najrozsiahlejších súborov mediálnych dát na Slovensku.