Európa sa musí pripraviť na investície v miliardách eur, aby zmiernila ekonomické dôsledky globálneho otepľovania. Teploty na kontinente rastú dvakrát rýchlejšie ako celosvetový priemer, čo si vyžaduje okamžitú reakciu. Podľa ekonómov budú vlády európskych krajín musieť v nasledujúcich rokoch investovať značné sumy na ochranu občanov pred nebezpečnými vlnami horúčav, ktoré znižujú produktivitu a spôsobujú úmrtia.

Carsten Brzeski z ING Group NV upozorňuje, že aktuálne vlny horúčav by mali byť varovaním pre európskych politikov. Európska komisia odhaduje, že členské štáty EÚ budú musieť do roku 2050 vynaložiť takmer 70 miliárd eur ročne na prispôsobenie sa rastúcim teplotám.

Poisťovacia skupina Allianz predpokladá, že Nemecko môže do roku 2030 čeliť stratám okolo 114 miliárd eur, zatiaľ čo Francúzsko až 210 miliárd eur. Tieto odhady prekvapili aj samotných ekonómov Allianz, ktorí nečakali taký výrazný klimatický vplyv.

Európska infraštruktúra, tradične zameraná na ochranu pred chladom, musí teraz čeliť aj extrémnym horúčavám. Krichene z Allianz upozorňuje, že mestská infraštruktúra nie je dostatočne prispôsobená na tieto podmienky.

Vlny horúčav spôsobujú pokles očakávaných výnosov z investícií, čo vedie k stagflačnému prostrediu. To predstavuje výzvu pre najväčšie európske ekonomiky ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko, zatiaľ čo severské krajiny môžu z rastúcich teplôt profitovať. Táto situácia vytvára dilemu pre Európsku centrálnu banku.

Náklady na nečinnosť sú viac než len ekonomické. Len toto leto vlny horúčav v Európe zabili vyše 13.000 ľudí. Brzeski zdôrazňuje, že klimatická zmena je realitou, ktorú nemožno ignorovať.