Slovenskú športovú obec zasiahla smutná správa. Vo veku 82 rokov zomrel Jaroslav Kozák, legenda československého bedmintonu, zakladateľ prvého oddielu na Slovensku a historicky prvý člen Siene slávy Slovenského zväzu bedmintonu. Muž, ktorý sa do štatistík zapísal 20 titulmi majstra Slovenska a titulom majstra Československa vo štvorhre, zanechal nezmazateľnú stopu najmä v Košiciach.

Na jeho osobnosť, no predovšetkým na priateľské puto a nezabudnuteľné zážitky, s úctou spomína dlhoročný športový funkcionár, predseda florbalového klubu ATU Košice a niekdajší predseda bedmintonovej Slávie Juraj Dudovič.

Pri zrode stál školník aj rebríky

 

Začiatky bedmintonu na východe Slovenska boli mimoriadne skromné. Jaroslav Kozák prišiel do Košíc a ako učiteľ telesnej výchovy a chémie začal šport s košíkom presadzovať doslova na kolene.

„On bol zakladateľom všetkého. Prvý bedmintonový oddiel na Slovensku staval aj s pomocou pána školníka zo základnej školy na Kováčskej ulici, kde namiesto stĺpikov používali rebríky,“ spomína s úsmevom Juraj Dudovič, ktorý sa s Kozákom zoznámil ako 13-ročný chlapec. 

„Učil vtedy na Parku mládeže. Prišiel som za ním cez kamaráta, zahrali sme si a Jaro mi hneď povedal, že môžem prísť trénovať do Lokomotívy Košice. Bol to človek, ktorý mal zásady, jasné ciele a víziu, že v tomto športe dosiahne maximum. A to sa mu aj podarilo.“

Kozák ako učiteľ a tréner vychoval desiatky úspešných hráčov a majstrov Československa. Okrem športového drilu mal však aj veľké srdce. Keď videl talentované deti z chudobnejších pomery, dokázal sa o ne postarať tak, aby nemuseli za bedminton platiť vôbec nič a mohli sa plne sústrediť len na šport a rozvoj svojho talentu.

 

Spoločné cesty do Prahy a milión zážitkov

 

Vzťah dvoch výrazných športových osobností sa v priebehu rokov premenil na blízke priateľstvo. Stretávali sa nielen vo výbore bedmintonového zväzu, ale na kurtoch tvorili aj veľmi zohratú dvojicu vo štvorhre. 

„Mali sme spolu vynikajúci vzťah. Boli sme parťáci, často sme si zo seba navzájom uťahovali a strieľali si zo seba. Spomínam si na milión vtipných príhod najmä z našich spoločných cestovaní, keď sme na zápasy lietali na trase Košice - Praha a späť. Boli to krásne časy a výborné zážitky,“ dodáva Dudovič.

Kozák stál aj pri zrode osvety o tomto športe. V časoch, keď ľudia bedminton nepoznali a plietli si ho s rekreačným odbíjaním košíka na lúke, písal články do novín a trpezlivo vysvetľoval, že ide o plnohodnotný, rýchly a náročný šport.

Posledné rozlúčenie

 

Napriek tomu, že ho v závere života trápili zdravotné problémy a chôdza či pohyb mu robilI problémy jeho myseľ zostala svieža.

„Bol som za ním osobne pred pár mesiacmi, vedel som, že na tom nie je dobre. Hoci mal problémy s pohybom a nevedel zdvihnúť ruku, hlava mu fungovala na sto percent. Všetko si pamätal. Spoločne sme vtedy obvolali starých známych a zaspomínali si. Bol to človek, ktorý pre slovenský bedminton spravil viac než ktokoľvek iný,“ uzavrel Juraj Dudovič.

text: Marek Pázsiczký

foto: Post Bellum