Lesné požiare tento rok pustošia viaceré krajiny južnej Európy. Vo Francúzsku zhorela plocha veľká viac ako 35-tisíc futbalových ihrísk, s ohňom bojujú pravidelne aj hasiči v Španielsku, Taliansku, Grécku či Chorvátsku. Extrémne horúčavy a dlhodobé sucho však zvyšujú riziko aj na Slovensku.

Nebezpečné sucho 

Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru preto vyhlásilo v okresoch Košice I až IV obdobie zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiarov. Počasie je podľa odborníkov ideálnou kombináciou pre ich vznik a následné šírenie – vysoké teploty trvajú dlhodobo a zrážok je minimum. Porasty sú výrazne vysušené a stačí jediná iskra. 

„Keď sa dnes človek prejde v okolí Košíc, nájde suchý les, ktorý v podstate čaká na to, kedy niekto odhodí ohorok cigarety alebo zapáli oheň na nevhodnom mieste. Stromy vysychajú a stávajú sa stojacim palivom,“ vysvetľuje geograf z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Michal Gallay.

Rozdiel oproti juhu 

Stredomorské lesy sú náchylnejšie na rýchle šírenie požiarov, obsahujú viac živíc a horľavých silíc. Vo vyspelých štátoch sa už ľudia presťahovali z odľahlých vidieckych oblastí do miest. Mnohé kedysi udržiavané políčka dnes už zarastajú burinou a krovím. Niečo podobné sa deje aj u nás.  

„Už dnes je väčšia šanca, že bude horieť častejšie aj v našich lesoch. V Európe pritom viac ako 90 percent požiarov súvisí s ľudskou činnosťou. Lesy samy od seba horieť nebudú, pokiaľ ľudia nebudú odhadzovať ohorky cigariet alebo parkovať autá na suchej tráve s rozžeraveným výfukom,“ upozorňuje Gallay. 

Ničivé požiare pritom neprinášajú iba ekologické škody. Okrem zničených ekosystémov spôsobujú eróziu pôdy, poškodzujú infraštruktúru, cesty, železnice, elektrické siete a ich hasenie stojí štáty milióny eur.

„Je oveľa lacnejšie zadržiavať vodu v krajine, ako odstraňovať následky rozsiahlych katastrof. Vidno to aj vo Francúzsku, kde sa oheň priblížil k veľkým mestám, v ktorých sa sústredia strategické firmy, vyrábajúce elektroniku alebo letecké systémy. Ak sa niečo podobné stane, stojí ekonomika, ktorá vytvára zisk pre krajinu. To nevyhnutne musí zasiahnuť hospodárstvo a činnosť štátu ako takého“ dodáva Gallay. 

Zadržať vodu

 

Dôležitou súčasťou ochrany pred extrémami počasia je lepšie hospodárenie s vodou v krajine. Je treba obnovovať mokrade, chrániť riečne nivy či vysádzať zmiešané lesy, ktoré lepšie odolávajú suchu. Podobné opatrenia môžu robiť aj samotní obyvatelia. 

„Ak sa dá, môžu na svojich pozemkoch vytvárať malé jazierka alebo aspoň vysádzať stromy. Pomáha aj to, ak sa trávnik nekosí úplne nakrátko, pretože pôda sa potom menej prehrieva,“ približuje ochranárka Andrea Froncová a pripomína, že hoci klimatické zmeny úplne nezastavíme, ich dôsledky vieme aspoň čiastočne zmierniť zodpovedným prístupom ku krajine. 

Platí zákaz 

Mesto Košice spolu s hasičmi upozorňuje, že počas vyhláseného obdobia zvýšeného nebezpečenstva platí zákaz vypaľovania porastov, spaľovania horľavých látok na voľnom priestranstve, používania otvoreného ohňa či fajčenia na miestach so zvýšeným rizikom vzniku požiaru. V Mestských lesoch Košice je navyše zakázané zakladať oheň aj na bežne vyhradených ohniskách.

„Stačí jediná malá iskra, neopatrnosť alebo nedopatrenie a náš obľúbený Košický lesopark môže prísť o desiatky rokov rastu. Ak spozorujete dym alebo začínajúci požiar, okamžite volajte na číslo 150 alebo 112,“ vyzýva riaditeľ Mestských lesov Košice František Beli.

Hasiči zároveň upozorňujú, aby vodiči nevchádzali autami na lesné cesty a do porastov. Prehriaty výfuk alebo katalyzátor môže pri kontakte so suchou trávou založiť požiar rovnako ľahko ako odhodený ohorok cigarety.

text: Lukáš Mano

ilustračné foto: TASR