Na Košice ako letnú destináciu nedá dopustiť. Kým obyvatelia metropoly východu radi cestujú za oddychom k talianskemu moru, Remo Nosari (79) cestuje presne opačným smerom.
V Košiciach nachádza príjemné ochladenie v porovnaní s neznesiteľnými horúčavami v talianskej Gonzage. V metropole východu trávi už 44. leto. Vraví, že Košice sú výborným miestom pre život. Miluje historické centrum, chváli tunajšiu kávu aj dobré pivo. Pizzu si však radšej neobjednáva.
Extrovertný Talian žije vo vnútrozemskej Gonzage v oblasti Mantovy, kde v letných mesiacoch teploty bežne atakujú hranicu 40 stupňov.
Utekajú pred horúčavami
„Žijeme v Pádskej nížine, máme tam veľmi vlhko a teplo. Vlhkosť je pri 40 stupňoch až 85-percentná. Pocitová teplota sa teda pohybuje v hodnotách nad 45 stupňov. Takto horúco je od júna takmer do konca augusta,“ ťažká si Talian, ktorý sa za celé desaťročia naučil plynule po slovensky.
S manželkou, Košičankou Agnesou (67), dovolenkujú vo vlastnom dome.
„Každé leto sme najprv také dva týždne v Taliansku pri mori, teraz aj tam bolo 37 stupňov. Potom prichádzame do Košíc, tu je chladnejšie, pofukuje vetrík. V noci je niekedy pod 20 stupňov a je nám zima. Zvykne prísť za nami aj naša dcéra a vnúčatá,“ prezradila Agnesa.
Na Dominikánske každý deň
Remo si metropolu východu nesmierne zamiloval.
„Milujem košické centrum. Páči sa mi divadlo, fontána aj dóm. Veľmi pekný je mestský park. Každé ráno chodíme na Dominikánske na tržnicu po čerstvé ovocie, zeleninu a na kávu,“ prezradil Talian.
Pozná takmer všetkých trhovníkov. Staršia pani z pľacu mu vraj nedávno nechcela uveriť, že je Talian. Mesto sa podľa neho stáva čoraz krajším a rokmi sa mení k lepšiemu.
„Veľmi som tu spokojný. Už tu mám veľa kamarátov, rád chodím na pivo a na futbal a na hokej,“ vraví Nosari.
Káva top, pizza trop
Chváli stúpajúcu úroveň služieb v Košiciach.
„Káva sa dá nájsť veľmi dobrá, mám svoje tri obľúbené podniky. Kvalita sa výrazne zlepšuje. Je tu najlepšie pivo čapované, najviac mi chutí Plzeň,“ teší sa Remo.
Zachutili mu aj slovenské pirohy či halušky.
Pri zmienke o slovenskej pizzi sa však chytá za hlavu. V reštauráciách si ju takmer neobjednáva.
„Nechutí mi, ako tu varia v reštauráciách. Radšej si urobím vlastnú pizzu. Cesto by malo kysnúť 48 až 72 hodín,“ vysvetľuje rodený Talian.
Nechápe niektoré kreatívne pizza kombinácie.
„Ananásová alebo kebabová? Pre Boha, len to nie! Ani kečup na pizzu nepatrí,“ hnevá sa.
Lepší život než v Taliansku
Život na Slovensku, najmä v Košiciach, je podľa Nosariho prekvapivo v mnohom lepší než v Taliansku.
„Podľa mňa tu sa ľahšie žije. Cítim sa tu istejšie a bezpečnejšie. V Taliansku máme teraz veľkú kriminalitu kvôli migrácii. Je to obrovský problém. Na uliciach okrádajú ľudí, vykrádajú byty. Aj nás už vykradli,“ vysvetľuje Talian.
Istý čas dokonca s manželkou uvažovali o tom, že sa do Košíc presťahujú natrvalo.
„Jedna vec nás veľmi odrádza, a to je poddimenzované zdravotníctvo. Nie je veľmi spoľahlivé. S vekom nám pribúdajú problémy. Lekári sú síce odborníci, veľakrát nám pomohli. Ale čo keď bude napríklad práve niečo chýbať v nemocnici, nebude fungovať vybavenie, alebo ktovie čo sa môže stať?“ pýta sa Agnesa.
text: Eva Eperješiová
foto: autorka, Agnesa Nosari
