Pamiatkarsky svet zasiahla smutná správa. V nedeľu 27. septembra 2026 vo veku 78 rokov zomrel významný slovenský architekt, vysokoškolský pedagóg a uznávaný pamiatkar - odborník na ochranu kultúrneho dedičstva Ivan Gojdič.
Odborná verejnosť o ňom na základe jeho dlhoročnej práce hovorí aj ako o „krstnom otcovi“ košickej Mestskej pamiatkovej rezervácie (MPR), o vznik ktorej sa v roku 1983 zásadne pričinil. Svojím pôsobením, výskumom košickej citadely, dominikánskeho kostola s kláštorom či prípravou podkladov pre obnovu Dómu sv. Alžbety trvalo ovplyvnil podobu historického centra Košíc a jeho pamiatkovú ochranu.
Osobné spojenie s regiónom
Hoci Ivan Gojdič pochádzal z Humenného, jeho mladosť bola spätá aj s Košicami a okolím. Ako dieťa býval s rodičmi v kaštieli v Krásnej nad Hornádom a strednú školu absolvoval v Košiciach. Do kaštieľa v Krásnej sa na sklonku života vracal počas praktických výskumov už ako pedagóg. Od roku 2002 do roku 2010 viedol Katedru dejín a teórie umenia na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity.
Osobný vplyv, ktorý mal na svojich študentov a budúcich odborníkov, dokumentuje spomienka jednej z košických pamiatkarok Kristíny Kristiánovej: „S Ivanom som sa prvýkrát stretla na škole. Končila som na katedre obnovy pamiatok a Ivan bol pre nás pamiatkarsky bard, všetci sme k nemu vzhliadali s úctou. (...) Mala som ho veľmi rada, s jeho názormi, radami aj pohľadom na svet. Tak verím, že už teraz spolu s ostatnými našimi 'nebeskými' pamiatkarmi riešia pamiatky zhora, a smejú sa na našich úspechoch aj neúspechoch - veď všetko je pominuteľné...“
Ivan Gojdič bol absolventom Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave (1973) a v rokoch 1996 až 1998 pôsobil ako riaditeľ Slovenského pamiatkového ústavu. Počas svojej profesionálnej dráhy realizoval desiatky výskumov hradov, kaštieľov, kostolov či industriálnych stavieb na celom Slovensku. Za celoživotné dielo mu bola v roku 2018 udelená Cena Alžbety Güntherovej-Mayerovej. Poslednú verejnú besedu a prehliadku obnovených pamiatok v Košiciach absolvoval pred polrokom.
Angažoval sa o výnimočnosť centra
Na základe návrhu ministerstiev kultúry a výstavby 2. februára 1983 vláda vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky vyhlásila historickú časť Košíc za Mestskú pamiatkovú rezerváciu. Predchádzali tomu podrobné pamiatkové rozbory, na spracovaní ktorých sa Ivan Gojdič s výskumným autorským kolektívom výrazne podieľal.
Neskôr, v roku 1990, pod jeho vedením vznikli aj prvé zásady pamiatkovej starostlivosti MPR Košice. Tento dokument slúžil interne pamiatkarom a začal slúžiť i orgánom mesta ako usmernenie a regulatív pre stavebnú činnosť v historickom jadre.
Odborný termín Mestská pamiatková rezervácia predstavuje najvyššiu formu ochrany pamiatkového územia na Slovensku. V prípade Košíc toto chránené územie zaberá plochu 85 hektárov (spolu s ochranným pásmom 140 hektárov), čo predstavuje necelé jedno percento zastavaného územia mesta.
Napriek tejto malej rozlohe sa na území nachádza 56 blokov mestskej zástavby a približne päťsto architektonických pamiatok rozličných slohov. Košická MPR je vďaka tomu svojou rozlohou i počtom pamiatok najväčšou rezerváciou v krajine.
Výskum košickej citadely
Ďalší zásadný prínos Ivana Gojdiča pre mesto sa datuje do roku 2010, kedy bola na južnom predmestí centra objavená časť košickej citadely – hviezdicovej bastiónovej pevnosti zo 17. storočia. Po jej vyhlásení za národnú kultúrnu pamiatku bol poverený vykonaním architektonicko-historického výskumu a vypracovaním návrhu na jej ochranu a prezentáciu. Zložitú situáciu na nálezisku sa mu podarilo interpretovať s tým, že ide o takzvané „fausse braye“.
V pamiatkarskej praxi to označuje val (v košickom prípade ojedinele murovaný) vybavený strieľňami a odvodňovacími žľabmi, ktorý presne kopíruje líniu pôvodného bastiónu Leopold a kurtiny (priečelia medzi streleckými stanovišťami).
Oficiálne výstupy z archeologických výskumov obohatené o jeho výskum hodnotia tieto zistenia ako kľúčové: „Priniesol významné objavy, ktoré sú výnimočné nielen z hľadiska histórie Košíc, ale aj v kontexte dejín Slovenska a celého stredoeurópskeho regiónu. (...) Fragmenty nájdených murív sú iba zlomkom pôvodného rozsahu košickej citadely, nesú však ojedinelé pamiatkové hodnoty. (...) Autentickosť zachovaných konštrukcií so všetkými detailami, napriek fragmentárnosti a deštrukcii, dovoľuje aspoň čiastočne rekonštruovať ich pôvodnú podobu a prezentovať ju širokej verejnosti,“ uvádza sa v pamiatkarskej publikácii „Košická citadela“ od Henriety Žazovej a Martiny Orosovej.
Dóm a košická šošovka
Okrem mestskej rezervácie a citadely sa meno architekta spája aj s počiatkami prác pri veľkej obnove Dómu sv. Alžbety v 70. rokoch 20. storočia. Odborne sa venoval aj unikátnemu urbanistickému fenoménu východoslovenských miest so šošovkovitým námestím. Aj na výsledky jeho práce nadviazala aktuálne čakajúca nominácia takzvanej „košickej šošovky“ na zápis do svetového zoznamu UNESCO.
K samotnému pôdorysu mesta sa vo svojich materiáloch vyjadril nasledovne: „...(košický pôdorys) sa stal prototypom - najdokonalejšou ukážkou neskororománskeho urbanizmu zakladaných východoslovenských mestských sídiel, ktorý sa vďaka svojej progresivite uplatňoval i v nasledujúcich storočiach gotiky.“
text: Monika Ištvánová
foto: Filozofická univerzita Trnavskej univerzity v Trnave, Krajský pamiatkový úrad Košice
