Podvodníci čoraz viac využívajú psychologickú manipuláciu namiesto technických útokov, pričom im pomáha umelá inteligencia (AI). Na tlačovej konferencii na to upozornili odborníci Ondrej Kubovič z Esetu a Juraj Praženka z VÚB banky. Medzi aktuálne hrozby patria investičné podvody, sextortion, phishing a podvody s falošnými policajtmi a bankármi.

Kubovič uviedol, že sextortion, kde útočníci vydierajú používateľov kompromitujúcim obsahom a žiadajú platbu v kryptomene, výrazne pribúda. Eset zaznamenal na Slovensku nárast týchto útokov o 36 %, pričom do konca roka by mohli vzrásť až o 170 %. Od roku 2017 pretieklo cez 1000 bitcoinových peňaženiek spojených s týmito podvodmi približne 3,5 milióna eur.

Phishing zostáva významným problémom, celosvetovo tvorí tretinu detekcií, na Slovensku 21 %. Kubovič spomenul prípad falošnej faktúry od energetickej spoločnosti, ktorú dostalo 1300 zákazníkov Esetu. E-mail obsahoval legitímne údaje, ale škodlivý kód bol v prílohe ZIP.

Podvodníci využívajú AI aj pri investičných podvodoch, kde vytvárajú deepfake videá známych osobností. Na Slovensku často zneužívajú meno prezidenta Petra Pellegriniho. Po kliknutí na reklamu sa obeť dostane na stránku, ktorá ponúka investovanie s vysokými výnosmi. Kubovič varuje: „Ak to znie príliš dobre, tak to asi nebude pravda.“

Praženka upozornil na presun od útokov na technické zabezpečenie bánk k manipulácii klientov. Útočník často presvedčí klienta, aby peniaze previedol sám. VÚB dokáže zastaviť 70 % podvodov, pri kartových podvodoch je úspešnosť 80 %, no straty klientov sú vysoké. Najrizikovejšou skupinou sú ľudia vo veku 45 až 70 rokov.

Medzi najčastejšie prípady patria investičné podvody, podvody s falošnými policajtmi a bankármi a NFC tunneling. Pri ňom podvodníci presvedčia klienta nainštalovať škodlivú aplikáciu a priložiť kartu k telefónu, čím získajú údaje na výber hotovosti.

Novým rizikom je zneužívanie AI pri digitálnom onboardingu, kde útočníci vytvárajú falošné identity. Praženka odporúča spozornieť pri požiadavke na investovanie, inštaláciu vzdialeného prístupu alebo poskytnutie PIN-u. „Banka ani polícia, nikto od vás nechce PIN kód, číslo karty, poslať niekam peniaze,“ zdôraznil. Základnou obranou je kritické premyslenie situácie, najmä ak podvodník vytvára časový tlak alebo strach.