Marketing FC Košice by mohol do svojej ponuky zaradiť celkom zaujímavý produkt. Lístky výhradne na prvý polčas. A pravdepodobne by išli na dračku.
To, čo zverenci Petra Černáka predvádzajú pred prestávkou, je na slovenské pomery nadštandardný, vysoko atraktívny a futbalovo dominantný výkon. Lenže po zmene strán akoby na trávnik vybehlo úplne iné mužstvo.
Varovné prsty z minulosti
Nebolo to totiž prvýkrát. Tento vzorec sa žlto-modrými ťahá od samého štartu ligy. Spomeňme si na prvý domáci duel s Trenčínom. Košice v prvom polčase súpera valcovali, viedli 2:0, mali šance na klinec v podobe tretieho zásahu a na trávniku vyzerali minimálne o dve triedy lepšie. Po prestávke však prišiel herný aj mentálny kolaps, pasivita a k tomu hrubé individuálne chyby. Trenčania otočili z 2:0 na 2:3. Bod vtedy v 90. minúte zachraňoval Kóša.
V Skalici zas svietil po polčase na tabuli hokejový a málokedy vídaný stav 0:4. Hotovo, vybavené. Lenže v druhom dejstve prišla známa neaktivita, pasívny výkon horných hráčov a prenechanie iniciatívy Skaličanom. Náskok bol vtedy príliš vysoký na to, aby ho domáci zmazali, no otázka visela vo vzduchu: Čo ak by bol rozdiel po polčase menší?
V Podbrezovej sa počítalo podľa podobného vzorca. Košičania išli do šatní s komfortným náskokom 2:0 a predviedli polčas, aký na ihrisku Podbrezovej ukážu len najkvalitnejšie mužstvá súťaže. Žlto-modrí v prvej štyridsaťpäťminútovke dominovali a domácich Železiarov prestrieľali v pomere 8:2.
Lenže po prestávke hrala stará známa pesnička. Diváci na tribúnach si ani nestihli sadnúť na svoje miesta a v 48. minúte Khyminets skresal náskok na 1:2. Iniciatívu prebrali domáci, košická aktivita sa vyparila a v 64. minúte bolo vyrovnané.
V 77. minúte navyše uvidel červenú kartu Damjanovič a nádeje na bod sa zdali byť definitívne preč. Na Košice by v tej chvíli nestavil ani najväčší optimista.
Pred výkopom by bod z Horehronia brali Košičania všetkými desiatimi, no po takomto priebehu ostala v ústach len pachuť sklamania. Prečo boli žlto-modrí po prestávke opäť ako vymenení?
Dukla bez nápadu, zápas pod kontrolou
V nedeľu proti Banskej Bystrici sa polčasový scenár zopakoval. Prvá štyridsaťpäťminútovka bola exhibíciou pravej strany na čele so Sovičom a lietajúcim Kakayom. Re-pressing fungoval okamžite, rotácia hráčov mala tempo a hostia zo stredného Slovenska nevyslali na Kiru ani jedinú strelu.
V druhom dejstve síce Bystrica získala územnú prevahu aj viacero štandardných situácií, no Košice ju v kompaktnom bloku do ničoho nebezpečného nepustili. Žlto-modrí umne zatvárali priestory, kontrolovali nebezpečné zóny a prvé čisté konto v sezóne si s prehľadom ustrážili. Treba však dodať, že hostia spod Urpína boli v finálnej tretine bez prevratného nápadu a ich strelecká nemohúcnosť v kombinácii s košickou disciplínou vyústila len do platonického tlaku.
Mentálna brzda aj hluchá lavička
Kde teda hľadať korene tejto košickej hre dvoch tvárí?
V prvom rade ide o mentálne nastavenie. Ak po 45 minútach vyzlečiete súpera z kože, podvedomie začne šepkať, že v druhom polčase to už pôjde „samo“. Lenže v najvyššej súťaži nejde samo nič. Keď k podvedomému uspokojeniu pridáte strach v hlave z toho, že „druhé polčasy nám predsa nevychádzajú“, vznikne pasivita, z ktorej sa len ťažko dostáva späť do tempa z prvého polčasu.
Druhým, rovnako pálčivým problémom je impulz z lavičky. Striedajúci hráči majú do rozbehnutého zápasu priniesť novú krv, dravosť a energiu v pressingu. Realita? Mateáš ani Kahvić zatiaľ neponúkajú kvalitu, pre ktorú ich vedenie priviedlo.
Kahvić pôsobil proti Dukle na hrote odovzdane, bez jediného šprintu či ochoty dobiehať rozohrávku hostí. Mladý Mateáš bol okrem jedinej brejkovej situácie na trávniku prakticky neviditeľný.
Záblesk menom Moore
Svetlým momentom a výrazným prísľubom pre košickú defenzívu je výkon novej posily. Taylor Moore ukázal, že by mohol byť chýbajúcim pilierom v zadných radoch žlto-modrých. Moore, ktorý bol s tímom doslova iba tri dni, predviedol suverénny výkon.
Okrem defenzívnej práce ukázal presne to, čo košickej obrane chýbalo. Konštruktívnu výstavbu útoku, pokoj na lopte a milimetrové dlhé pasy, ktorými okamžite po zisku otáčal hru na voľného Kakaya.
Ak k nemu tréner Černák nájde správne mená do stopérskej trojice, ktorá si bude na trávniku rozumieť, čistých kont môže na košickom konte pribudnúť viacero.
Nezabúdajme pritom ani na Damjanoviča. Ten síce proti Bystrici stál pre červenú kartu, no v úvodných zápasoch po zranení vôbec nepredvádzal zlé výkony. S Moorovým pokojom a konštruktívnou hrou tak Košičania získavajú v zadných radoch variabilitu aj kvalitu, aká im doteraz chýbala.
V nedeľu tri body ostali doma a oslavovalo sa zaslúžene. No uspokojiť sa s tým, že „veď sme vyhrali 3:0“, by bolo pre Košičanov zradné. Tímy z hornej štvorky nebudú mať v druhom polčase zviazané nohy tak ako Banská Bystrica. A predávať lístky len na prvých 45 minút sa z dlhodobého hľadiska nedá.
Text: Marek Pázsiczký
Foto: FC Košice - Tomáš Cicoň
