Ruský nábor cudzincov na účasť vo vojne na Ukrajine predstavuje podľa Amnesty International formu obchodovania s ľuďmi. Organizácia vo svojej správe uvádza, že náborári využívali nátlak, podvod a klamstvá na presvedčenie cudzincov, aby sa prihlásili do ruskej armády. Amnesty International počas šiestich návštev ukrajinských táborov pre vojnových zajatcov v rokoch 2024 až 2026 vypočula viac ako tucet cudzincov z krajín ako Kolumbia, Kuba, Egypt, Somálsko a Južná Afrika. Iba traja z nich vedome podpísali zmluvu o boji na Ukrajine. Mnohým boli sľúbené lukratívne platy a náborové bonusy, ktoré neboli splnené. Niektorí dostali čiastočné platby pred zajatím, no mnohí nedostali nič. Okrem finančných odmien bola motiváciou aj možnosť získať ruské občianstvo. Zajatci z Brazílie a Srí Lanky uviedli, že po podpise zmlúv im boli zaistené pasy a mobilné telefóny, pričom zmluvy boli len v ruštine a nikto nerozprával po anglicky. Generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamardová uviedla, že úroveň vykorisťovania a nátlaku predstavuje obchodovanie s ľuďmi podľa Palermského protokolu OSN. Odvedenci absolvovali len nedostatočný vojenský výcvik trvajúci približne dva týždne. Amnesty International nemohla viesť vyšetrovania v Rusku, keďže od mája 2025 je v krajine zakázaná.