Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval Európu na vybudovanie vlastných kapacít pre pilotované vesmírne lety v priebehu nasledujúcich desiatich rokov. Tento krok je súčasťou širšej stratégie na posilnenie európskeho vesmírneho sektora. Macron predstavil svoju víziu na Medzinárodnom vesmírnom summite v Paríži, kde chýbali viaceré americké firmy ako SpaceX a Blue Origin.

Macron zdôraznil potrebu, aby Európa presadila svoje ambície v oblasti vesmírnych letov, pričom označil súčasný európsky vesmírny program za krehký. Riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Josef Aschbacher upozornil na potrebu ďalších zdrojov pre rozvoj sektora a položil otázku, či Európa bude len pasažierom alebo pilotom v oblasti vesmírneho výskumu.

Európske krajiny sa snažia o väčšiu nezávislosť vo vesmírnom výskume, avšak doteraz nevyslali misiu s posádkou samostatne a sú závislé na Rusku a USA. Macron predstavil sériu cieľov, vrátane spojenia prvej európskej nákladnej kapsuly Nyx s Medzinárodnou vesmírnou stanicou do dvoch rokov, pristátia lunárneho modulu Argonaut na Mesiaci do piatich rokov a štartu prvej pilotovanej kapsuly z kozmodómu Kourou do desiatich rokov.

Aschbacher odhadol, že rozvoj vesmírneho sektora si vyžiada investície približne miliardu eur ročne. Zdôraznil, že závislosť na zahraničných partneroch by mohla stáť päť miliárd eur za desať rokov, čo by znamenalo stratu príležitosti na podporu európskeho priemyslu a technologickej autonómie.

Členské štáty ESA majú rozhodnúť o ďalšom postupe na ministerskom zasadnutí v decembri. ESA, ktorá nie je súčasťou štruktúr EÚ, si vlani zabezpečila rekordný rozpočet 22,1 miliardy eur na programy počas nasledujúcich troch rokov.