Európska komisia (EK) pripravuje nové opatrenia na ochranu demokratických inštitúcií v rámci Európskej únie (EÚ) v súvislosti s možným rozšírením o nové členské krajiny. Tento krok má zabrániť budúcim členom v blokovaní rozhodnutí Únie. Medzi krajinami, ktoré sa usilujú o členstvo, patria Albánsko, Čierna Hora, Moldavsko a Ukrajina.

EK v návrhu dokumentu priznáva, že rozšírenie posilňuje Európu, ale zároveň upozorňuje na zvýšené nároky na rozhodovanie, administratívu a financovanie. Návrh, ktorý je súčasťou širšieho balíka opatrení, bude predstavený budúci týždeň.

Členské krajiny EÚ chcú minimalizovať riziká spojené s oslabením demokracie a zmenami zahraničnej politiky nových členov, čo je reakcia na problémy s Maďarskom za vlády Viktora Orbána. Niektoré vlády sa snažia chrániť podniky a občanov pred náhlymi zmenami, ktoré by mohlo priniesť rozšírenie.

EK zvažuje zavedenie „dočasného politického záväzku“, kde by nový člen nemohol určitý čas namietať proti rozhodnutiam prijatým konsenzom. Ďalším návrhom je ochranná klauzula, ktorá by umožnila pozastaviť práva nového člena, vrátane hlasovacích práv, na základe kvalifikovanej väčšiny.

Nové prístupové zmluvy by mohli obsahovať časovo obmedzené ochranné opatrenia v oblastiach ako voľný pohyb pracovníkov a poľnohospodárstvo. EK tiež vyzýva na zjednodušenie rozhodovania v EÚ prostredníctvom hlasovania kvalifikovanou väčšinou, najmä v otázkach sankcií, kde Maďarsko často využívalo právo veta.

Dokument navrhuje systematickejšie zapojenie budúcich členov do programov EÚ ešte pred ich formálnym vstupom, najmä v oblastiach obrany, energetiky a dopravy.