Prevencia násilných útokov v školách si vyžaduje vyškolených zamestnancov, schopnosť rozpoznávať varovné signály a jasné postupy pri podozrení z ohrozenia. Bezpečnostný analytik Martin Královič upozorňuje, že kamerové systémy s umelou inteligenciou nie sú riešením na zabránenie tragédiám, ako bol nedávny útok na základnej škole v Staškove v okrese Čadca.

Královič zdôrazňuje potrebu prípravy pedagogických aj nepedagogických pracovníkov na zachytenie zmien správania a prejavov radikalizácie. Školy by mali mať jednoduché postupy na reakciu na vyhrážky, zdieľanie informácií a spoluprácu s políciou alebo centrami poradenstva a prevencie.

Medzi varovné signály patrí náhla zmena správania, vyjadrenia o úmysle ublížiť či záujem o násilný obsah a extrémistické organizácie. Tieto prejavy si vyžadujú odborné vyhodnotenie. Královič varuje pred unáhlenými závermi, že introvertné správanie automaticky neznamená potenciálnu hrozbu.

Pri podozrení odporúča neodkladať intervenciu, ale zároveň rešpektovať žiakov a predísť krivým obvineniam. Dôležitá je atmosféra dôvery a možnosť anonymného oznámenia obáv. Školy by mali mať kontaktnú osobu v polícii na konzultácie. Kamerové systémy majú preventívny význam pri drobnej kriminalite, ale detektory kovov a ozbrojená stráž nie sú vhodné plošné riešenie.

Školy by sa mali pripraviť aj na situácie, keď sa útoku nepodarí zabrániť, a prakticky nacvičiť postupy ako „uteč, skry sa a bojuj“. Královič zdôrazňuje, že nestačí len teoretická príprava, ale je potrebné praktické školenie.

V utorok došlo v Staškove k útoku nožom, kde podozrivý 13-ročný žiak ôsmeho ročníka usmrtil 61-ročnú učiteľku. V kritickom stave je jedna žiačka, ďalšia pedagogička je stabilizovaná. Polícia podozrivého zadržala a prípad prevzal Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, ktorý vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy.