Vo Francúzsku zadržali Ukrajincov za odvážne lúpeže na diaľniciach

Útok Hamasu a ďalších palestínskych militantných skupín na Izrael 7. októbra 2023 odhalil zlyhania na viacerých úrovniach izraelských spravodajských služieb, armády a politikov. Podľa Michaela Milštejna, odborníka na palestínske záležitosti z Centra Mošeho Dajana na Telavivskej univerzite, situácia v regióne bude závisieť od amerického prezidenta Donalda Trumpa a výsledku parlamentných volieb v Izraeli koncom októbra. Milštejn uviedol, že spravodajské služby nepochopili logiku Hamasu, čo umožnilo pripraviť rozsiahly útok. Izraelská armáda podcenila schopnosti militantov, keď pozdĺž hranice s Pásmom Gazy rozmiestnila len 500 vojakov, zatiaľ čo na Izrael zaútočilo približne 6500 teroristov Hamasu. Politici podľa Milštejna zlyhali tým, že sa snažili udržať pokoj zneužívaním ekonomických otázok bez riešenia palestínskej problematiky. Izrael kontroluje viac ako 60 percent Pásma Gazy, no Hamas zostáva dominantným hráčom. Vývoj situácie závisí od Trumpa, ktorý môže tlačiť na Izrael k dohodám, aj keď sú v rozpore s jeho požiadavkami. Podľa augustového prieskumu palestínskeho výskumného centra 20 percent Palestínčanov považuje Hamas za víťaza vojny, zatiaľ čo 60 percent tvrdí, že vojna nemá víťaza. Útok Hamasu 7. októbra 2023 spôsobil smrť 1221 ľudí a únos ďalších 251 osôb. Izraelská vojenská ofenzíva v Pásme Gazy si vyžiadala viac ako 74.200 obetí a spôsobila hladomor. Organizácie obviňujú Izrael z genocídy, čo Izrael odmieta, tvrdiac, že ide o sebaobranu. Útoky pokračujú aj napriek prímeriu z 10. októbra 2025, pričom izraelské jednotky zabili vyše 1440 ľudí.