Nobelova cena za mier bola v piatok udelená Navi Pillay z Južnej Afriky, sudkyni, ktorá viedla tribunál pre genocídu v Rwande a minulý rok predsedala komisii OSN, ktorá obvinila Izrael z genocídy v Gaze. Pillay, ktorá je v súčasnosti sudkyňou Medzinárodného súdneho dvora v prípade, kde je Mjanmarsko obvinené z genocídy, bola podľa predsedu Nórskeho Nobelovho výboru Jorgena Watne Frydnesa kľúčová pri zabezpečení stíhania vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy.

V historických medzinárodných súdnych prípadoch ukázala, že právne opatrenia môžu pomôcť predchádzať vojnám a násiliu. Jej nezávislosť, odbornosť a vytrvalosť z nej urobili jednu z najuznávanejších medzinárodných právničiek súčasnosti.

Pillay reagovala na správu vtipom o túžbe amerického prezidenta Donalda Trumpa získať túto cenu. „Ak budete tlieskať trochu viac, možno sa o túto cenu podelím s Trumpom,“ povedala 85-ročná Pillay počas ovácií, ktoré zachytila generálna tajomníčka Amnesty International Agnes Callamard v Norimbergu a zverejnila na sociálnej sieti X.

Pillay viedla Nezávislú medzinárodnú vyšetrovaciu komisiu OSN, ktorá minulý rok zistila, že v Gaze dochádza k genocíde. Izrael kategoricky odmietol zistenia správy, označil ich za „skreslené a nepravdivé“. Nobelov výbor uviedol, že hoci cena oceňuje Pillayinu kariéru v boji proti genocíde, nezaujíma stanovisko k tomu, či činy Izraela v Gaze predstavujú genocídu.

„Nie sme súd,“ povedal Frydnes pre AFP. „Je to jej správa, správa Komisie... Rozhodne o tom Medzinárodný súdny dvor.“

Pillay poznamenala, že mnohí vzdali hold jej odvahe v tejto správe. „Môžete si predstaviť, aká som bola prekvapená. Prečo by ste potrebovali odvahu hovoriť pravdu?“

OSN uviedla, že jej cena je „svedectvom o potrebe a hodnote ľudských práv v tomto svete viac než kedykoľvek predtým“. Medzinárodný trestný súd medzitým uviedol, že jej ocenenie má „osobitný význam“ vzhľadom na súčasné útoky na medzinárodné právo.

Nobelov výbor vo svojom vyhlásení zdôraznil, že „v čase existenčných výziev – vrátane viacerých vojen a konfliktov, než svet videl za dlhý čas – medzinárodné právo už nie je len doplnkom k mieru a bezpečnosti. Je to absolútna nevyhnutnosť.“

Cena pre Pillay určite nahnevá Trumpa, ktorého administratíva opakovane útočila na medzinárodné justičné inštitúcie. „Je to jasný odkaz tým, ktorí vyvíjajú tlak na tieto inštitúcie, tým, ktorí sankcionujú sudcov a útočia na inštitúcie. To musí prestať,“ povedal Frydnes po oznámení.

Od návratu do Bieleho domu v januári 2025 Trump neskrýval svoju túžbu získať cenu, pričom tvrdil, že je najzaslúžilejším kandidátom a že ukončil až osem vojen. Jeho vojna proti Iránu, územné expanzívne ambície ako v Grónsku, tvrdý postoj k migrantom a útoky na multilateralizmus a médiá ho však podľa odborníkov v Osle diskvalifikovali z ceny.

Minulý rok cenu získala venezuelská opozičná líderka Maria Corina Machado, čo bolo všeobecne považované za prijateľné pre Trumpa. Machado mu dokonca darovala svoju Nobelovu zlatú medailu, keďže usúdila, že si ju zaslúži po zajatí prezidenta Nicolasa Madura – hoci sa jej nepodarilo získať jeho politickú podporu na oplátku.

Nobelov výbor uviedol, že nie je ovplyvnený vonkajšími tlakmi. „Samozrejme, musíme o tom diskutovať, ale nie je to tak, že by to ovplyvňovalo diskusie v miestnosti a rozhodnutia, ktoré z toho vyplývajú,“ povedal tajomník výboru Kristian Berg Harpviken pre AFP pred oznámením ceny.

Cena zahŕňa zlatú medailu, diplom a finančnú odmenu vo výške 1,2 milióna dolárov. Ocenenie bude odovzdané na slávnostnej ceremónii v Osle 10. decembra, na výročie úmrtia tvorcu cien, švédskeho vynálezcu a filantropa Alfreda Nobela v roku 1896.