Dav fanúšikov všetkých generácií vítal v piatok 9. októbra na Hlavnej ulici legendárnu českú herečku Jiřinu Bohdalovú, ktorá v máji oslávila 95. narodeniny. Do Košíc známa herečka pricestovala na pozvanie bývalého košického primátora a prezidenta SR Rudolfa Schustera. Na Chodníku cti a vďaky pri Dóme sv. Alžbety slávnostne odhalila pamätnú dlaždicu so svojím menom, v sprievode arcibiskupa Bobera si pozrela katedrálu a neskôr sa zapísala ako vôbec prvá žena-tovariš do cechu medzevských hámorníkov.
Fanúšikovia ženy, ktorá je považovaná za prvú dámu českého humoru, sprevádzali herečku prehliadkou Dómu sv. Alžbety, nadšene jej tlieskali pri odhalení pamätnej dlaždice aj pri zápise do pamätnej kroniky mesta Košice. Nabitý program pokračoval prehliadkou mesta, návštevou Technickej univerzity a tiež mestečka Medzev, odkiaľ pochádza jej hostiteľ.
Likér z lupeňov ruží
Umelkyňa počas prehliadky košickej katedrály z roku 1477 neskrývala svoj obdiv, keď jej košický sprievodca Milan Kolcun vysvetlil, že oltár v dóme sa ako jediný v strednej Európe dá otvárať do troch polôh. „To je nádherné. Čo tí ľudia vymysleli bez umelej inteligencie,” žartovala herečka.
Od predstaviteľov košickej arcidiecézy potom dostala herečka aj vzácny dar. Keďže symbolom svätej Alžbety je ruža, venovali jej likér vyrobený z ružových lupeňov. Ako prezradili zástupcovia arcidiecézy, unikátny nápoj uchovávajú už len pre tie najvzácnejšie návštevy.
Z bočného vchodu katedrály vzápätí spolu s prezidentom Schusterom vyšli na Chodník cti a vďaky, kde sa malo konať slávnostné odhalenie dlaždice s menom československej hviezdy humoru. Milo prekvapená Jiřina Bohdalová tak vyšla pred jasajúci dav fanúšikov. „Mňa nedojmete," zneli jej prvé slová, no napriek tomu sa jej v kútikoch očí zaleskli slzy.
„Je to pre mňa veľká česť. Ja mám vždy tendenciu všetko podceňovať. Hovorila som si, že ma Košičania chcú vidieť, ale toto? To je neskutočné! Som naozaj dojatá, hoci to veľmi nemám rada, pretože sa radšej smejem. Ale toto je také to správne dojatie. Veľmi vám všetkým ďakujem,“ prihovorila sa davu Bohdalová.
V dobrej spoločnosti
Pamätná dlaždica sa herečke veľmi páčila a pri jej preberaní nezaprela svoj povestný zmysel pre humor. Zhodnotila, že sa ocitla v dobrej spoločnosti – na chodníku už majú svoje miesta napríklad pápež František, podnikateľ Tomáš Baťa, či operní speváci Luciano Pavarotti a Andrea Bocelli, ale tiež bývalý český prezident Miloš Zeman.
Zároveň dala Košičanom verejný sľub: „Nezostáva mi než sľúbiť sama sebe, že sem budem každý rok chodiť pozerať, či to tu ešte je.“ Pri otázke, v čom spočíva tajomstvo jej nesmierneho životného elánu a radosti, ktorú rozdáva, prezradila: „Ja mám dobrú povahu - zabúdam, zatlačujem nepríjemné chvíľky, ktoré ma kedy v živote stretli, nehýčkam si ich, čo je šialene dôležité, a pozerám stále dopredu.“
Nápad, aby herečka navštívila Košice sa zrodil ešte v máji, počas osláv jej májového jubilea, na ktorých sa Rudolf Schuster zúčastnil. „Jiřinka nie je len dáma česká, ona je aj slovenská a československá, takže taká je len jedna,“ povedal Schuster pred zástupcami médií. Po programe v centre Košíc, ktorý zahŕňal aj návštevu Prezidentskej knižnice i Arcibiskupského paláca, čakal na herečku netradičný bod programu.
Z divadla do medzevskej vyhne
Ako je u Rudolfa Schustera zvykom, svoju vzácnu návštevu vzal aj do historického vodného hámra vo svojom rodnom Medzeve. Miestni ich privítali slávnostnými fanfárami a domácimi špecialitami. Úvodný prípitok jablkovým vínom, ktoré herečka prirovnala k tokajskému, vystriedal miestny zemiakový koláč.
Primátor Medzeva Radoslav Gedeon po občerstvení predniesol krátky príhovor, v ktorom zhodnotil, že prezident vybral pre najvzácnejšiu návštevu ten najlepší možný termín v roku. Hámor a jeho okolie je totiž podľa jeho slov najkrajší na jeseň. „Má krásne farby, preto sa teším, že ste si našli práve v tento deň čas, keďže sme Vás chceli prijať do cechu medzevských majstrov kováčov ako prvú dámu," privítal Bohdalovú primátor.
Spracúvanie kovu v hámri funguje na princípe využívania vodnej energie. Tajch nad dielňou je plný vody, ktorá svojím tlakom poháňa historický mechanizmus vytvorený z dubového dreva bez použitia jediného klinca. Kolesá poháňané vodou uvádzajú do chodu mohutné kováčske kladivá, mechy a brúsky.
Pri otázke, ako je možné, že po celom dni sa herečka ešte odhodlá aj kuť rýľ, so smiechom odpovedala: „To je tá stará garda z vojnového materiálu, my vydržíme veľa." Kým doteraz v hámri kuli rýľ zo železa zohriateho na viac než 1000 stupňov predovšetkým prezidenti a panovníci, Jiřina Bohdalová vzala do ruky rýľ ako prvá žena vôbec. Stala sa tak prvou pasovanou „hámorníčkou“ v histórii tohto remesla, kvôli čomu sa podľa Schustera museli meniť aj doterajšie pravidlá.
Prezident Schuster po spoločnom výkone v hámri predniesol text výučného listu, ktorý Jiřina Bohdalová právom získala: „V roku Pána 2026, dňa 9. októbra, v historickom vodnom hámri na mimoriadnom zasadnutí predstavenstva nižnomedzevského hámorníckeho cechu sa rozhodlo s ťažkým srdcom, ale zato jednomyseľne, zmeniť niekoľko storočí zaužívané cechové artikuly. A to tak, že sa dáva mimoriadna jednorazová výnimka, aby mohla byť pasovaná za nižnomedzevského vodnohámorského tovariša aj dáma. Nemôže to byť nikto iný ako naša milá, najobľúbenejšia československá, česká, ale aj slovenská herečka Jiřina Bohdalová."
Nadčasový odkaz spoločnosti
O vzájomnom rešpekte a slušnosti v spoločnosti po oficiálnej časti hovoril Rudolf Schuster: „Je to naozaj prvá dáma. Československá, nielen česká… My tak trošku udávame tón. Dobrým slovom, bez diktátu. Aj keď si nerozumieme, aj keď nemáme rovnaké názory, treba sa rešpektovať a vzájomne sa vypočuť.“
Na jeho slová následne nadviazala Jiřina Bohdalová, ktorá pripomenula úroveň súčasnej politickej i celospoločenskej debaty: „Nikto sa nemá predvádzať. Pretože keď vidíme debaty u nás, tak to nie je debata, to je preťahovanie sa. Dôležité je vedieť debatovať, nechať toho druhého dohovoriť a nekomentovať to.“
Pri spomínaní na spoločný štát sa Rudolf Schuster pristavil aj pri téme silných česko-slovenských vzťahov: „Boli sme spolu toľko rokov v Československu. O vzťahoch dole, medzi ľuďmi, nemôžu rozhodovať iní. To sú vzťahy, ktoré sa vybudovali po toľkých rokoch a to nám nikto nemôže zobrať ani diktovať. Hore akoby občas zabúdali, že vzťahy medzi našimi národmi sa vybudovali tak silne, že sa to jedoducho nedá zmeniť.“
text a foto: Monika Ištvánová
