Zo sveta
Tisíce ľudí sa v sobotu zhromaždili v Tirane na ďalšej protivládnej demonštrácii po dňoch násilných nepokojov v albánskom hlavnom meste. Polícia použila slzotvorný plyn na rozohnanie davu. Od polovice októbra dochádza v Tirane k pravidelným zrážkam medzi demonštrantmi a políciou počas protestov, ktoré pôvodne začali ako reakcia na projekt spojený s rodinou amerického prezidenta Donalda Trumpa. V sobotu polícia použila gumové projektily, zatiaľ čo niektorí demonštranti odpovedali ohňostrojmi. Úrady uviedli, že bolo napadnutých niekoľko vládnych budov, desiatky demonštrantov boli zadržané a viac ako 300 protestujúcich a policajtov bolo zranených. Aktivistka Sidorela Vatnikaj označila hnutie za „revolúciu“ a zdôraznila, že nejde len o študentské či environmentálne otázky, ale o stav práv a zákonnosti. Na výzvu organizátorov sa na sobotňajšom zhromaždení zúčastnili tisíce ľudí z celého Albánska, vrátane univerzitných profesorov, umelcov a opozičných strán. Mnohé obchody boli pred protestmi zatvorené a na svojich roletách mali nápisy ako „Nedotýkajte sa. Sme s vami.“ Po začiatku zhromaždenia pred ministerstvom školstva, ktoré sa stalo centrom protestov, hádzali demonštranti kamene na budovu, ktorej okná boli už v predchádzajúcich dňoch rozbité. Polícia okamžite reagovala vodnými delami, slzotvorným plynom a gumovými projektilmi. Demonštranti uviedli, že medzi nimi došlo k menším zraneniam. Polícia na žiadosť o informácie nereagovala. „Sme tu z jedného dôvodu: chceme zostať v našej krajine a nesnívať o živote inde,“ povedala Rosela Mira, prvoročná študentka medicíny. Jej sestra, stredoškoláčka, opísala zhoršujúce sa podmienky na školách, kde je v triedach 40 žiakov a chýbajú laboratóriá. Od pádu komunizmu v 90. rokoch opustilo balkánsku krajinu viac ako 1,5 milióna ľudí. Populácia teraz dosahuje 2,3 milióna. Priemerný plat pred zdanením je 930 eur mesačne. „Musíme pracovať na viacerých miestach, aby sme pomohli našim rodičom, ktorí dostávajú nízke dôchodky,“ povedala Fabiola Nikaj, tretiačka na právnickej fakulte. Na transparentoch, ktoré niesli stredoškolskí učitelia a univerzitní profesori, bolo možné čítať heslá ako „Žiadne násilie“, „Transparentnosť“ a „Demokracia v ohrození“. Zhromaždili sa na chodníkoch, z ktorých boli v predchádzajúcich dňoch vytrhané dlažobné kocky. Albánsko sa umiestňuje na 91. mieste zo 182 krajín v indexe vnímania korupcie Transparency International. Protivládne protesty začali v máji, vyvolané projektom luxusného hotela spojeným s rodinou amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podľa vedcov už v júli spôsobil nenapraviteľné škody na kedysi nedotknutom pobreží Albánska. Hnev nad rozvojom rezortu sa premenil na širší boj proti korupcii, pričom pokračujú požiadavky na odstúpenie premiéra Ediho Ramu. Rama obvinil z násilia „zahraničných aktérov“ a obvinil Rusko a Irán zo šírenia dezinformácií online. Socialistický premiér tiež vyzval na „dialóg“. Symbolické gestá pre dialóg, ako červené vankúše položené na zemi okolo improvizovaného betónového stola pred vládnym sídlom, zostali prázdne a neskôr ich stovky demonštrantov zapálili. Demonštranti sa dištancovali od akejkoľvek politickej strany a pravidelne nesú transparenty obviňujúce Ramu aj dlhoročného opozičného lídra Saliho Berishu z korupcie. V sobotu skandovali „Rama do väzenia“ a „Berisha do väzenia“, obviňujúc celú politickú triedu z krízy. Premiér predtým zverejnil fotografie približne 40 ľudí, identifikovaných ich iniciálami, ktorých obvinil z násilia, a obnovil svoju výzvu na rezignáciu vedúcich desiatok verejných inštitúcií.
