Medzi najväčšie prekvapenia komunálnych volieb v Košiciach patrí zmena na poste starostu mestskej časti Sever. Doterajšieho starostu Františka Ténaia po voľbách vystrieda MATEJ KUNDRÁT, ktorý jeho pôsobenie na čele samosprávy dlhodobo kritizoval. V rozhovore pre Naše Košice vysvetľuje, čo podľa neho rozhodlo o volebnom výsledku, prečo odišiel z SaS a ako si predstavuje spoluprácu s novým primátorom Ladislavom Lörincom. Hovorí aj o budúcnosti Aničky, spornom memorande o obnove námestia na Mieri či o tom, prečo napriek miliónom eur v rezervnom fonde môže mať Sever problém s financovaním investícií.

Do volieb ste išli s podporou Košickej strany. Ste jej členom?

Nie som členom Košickej strany. Mal som jej politickú podporu. Pred štyrmi rokmi som kandidoval ako nezávislý a pred týmito voľbami som sa snažil získať politickú podporu. Približne dva roky pred voľbami som vstúpil do strany Sloboda a Solidarita (SaS). V strane sa diskutovalo o tom, koho podporí v komunálnych voľbách. Napokon sa rozhodla podporiť Jaroslava Polačeka na primátora Košíc.

Už vtedy som hovoril, že si po skúsenostiach z uplynulých štyroch rokov neviem predstaviť, že by som s pánom Polačekom spolupracoval vo voľbách. Myslím si, že spoluprácu s ním si nevedelo predstaviť ani množstvo Košičanov, čo sa napokon ukázalo vo voľbách.

Najskôr sme uvažovali o pozastavení môjho členstva v SaS, aby som mohol kandidovať ako nezávislý. Stanovy strany to však neumožňovali, preto som z nej musel odísť. V tom čase ešte nebolo jasné, či budem kandidovať s politickou podporou alebo ako nezávislý.

Ako teda vznikla vaša spolupráca s Ladislavom Lörincom?

Štyri roky som pôsobil v mestskom zastupiteľstve v rámci jeho poslaneckého klubu, dlho sa poznáme a už vtedy som ho považoval za favorita volieb. Prirodzene sme sa preto začali rozprávať o spolupráci.

Aby som bol korektný, rozprával som sa aj s pánom Mudrákom. Najväčší zmysel mi však dávala spolupráca s Lacom Lörincom. Ponúkol mi, že Košická strana poskytne politickú podporu mne aj ľuďom, ktorých si vyberiem do svojho tímu, či už na úrovni mestskej časti, alebo pri kandidatúre do mestského zastupiteľstva.

Nie ste rodený Košičan. Ako ste sa dostali do Košíc?

Mám 32 rokov, v stredu 28. októbra budem mať 33. Do Košíc som sa presťahoval približne ako devätnásťročný, keď som tu začal študovať na Fakulte verejnej správy. Neskôr som na tri roky odišiel do Bratislavy, kde som pracoval na Ministerstve financií Slovenskej republiky, na sekcii medzinárodných vzťahov.

Potom som sa vrátil do Košíc. Pracoval som na samosprávnom kraji, následne na mestskej časti Západ a neskôr som prešiel do súkromného sektora, konkrétne do IT. Mojím posledným zamestnávateľom je spoločnosť Siemens Healthineers, kde stále pracujem. Pôsobím už na manažérskej, a nie na technickej pozícii.

Okrem zamestnania sa venujete aj podnikaniu. Sedíme v kaviarni, ktorá vám patrí. Aké ďalšie podnikateľské aktivity máte?

S manželkou sme začali popri práci podnikať. Túto kaviareň vlastním spolu s kolegom Igorom Kupcom, ktorý sa stal aj mestským poslancom.

Vedľa kaviarne prevádzkujem samoobslužnú práčovňu. Samotný priestor mi nepatrí, vlastním prevádzku. Celkovo mám dve práčovne, jednu tu a druhú na Terase. Okrem toho mám firmu, ktorá sa venuje správe nehnuteľností.

Vráťme sa k voľbám. Čo podľa vás rozhodlo o tom, že ste porazili doterajšieho starostu Františka Ténaia?

Práca. A to v dvoch významoch. V prvom rade si myslím, že rozhodla práca, ktorú doterajší pán starosta urobil alebo neurobil. Veľmi veľa ľudí sa sťažovalo, že na Severe nie je vidieť prácu starostu. Mal som rovnaký názor, aj preto som sa rozhodol kandidovať.

Druhým faktorom bola práca v kampani. Naozaj sme si ju odpracovali. Bola veľmi intenzívna.

Zamerali ste sa predovšetkým na kampaň v teréne?

Áno. Nemali sme veľký rozpočet. V podstate sme mali dva bilbordy, jeden spoločný a jeden môj. Každé ráno sme boli na zastávkach, počas dňa v parkoch alebo sme chodili medzi rodinné domy a rozprávali sa s ľuďmi. Viesť takúto kampaň je náročné, ale myslím si, že práve to rozhodlo.

Zároveň sme zostavili veľmi dobrý a vyvážený tím. Boli v ňom skúsení ľudia, ktorí sa politike venovali dlhé roky, ale aj mladí, energickí ľudia, ktorí chceli niečo zmeniť. Ukázalo sa, že to bola víťazná kombinácia.

Čo budete riešiť ako prvé po nástupe do funkcie?

V prvých sto dňoch chceme urobiť audit chodníkov a ciest. Potrebujeme zistiť, v akom sú stave, a zoradiť ich podľa naliehavosti opráv.

Ďalšou prioritou bude nájsť terénneho sociálneho pracovníka, ktorý sa bude venovať problémom bezdomovectva a nelegálnych príbytkov.

Treťou prioritou bude čistota mestskej časti. Ľuďom prekážajú najmä odpadky a zanedbané verejné priestranstvá.

Ako konkrétne chcete zlepšiť čistotu Severu?

Chceme zriadiť linku čistoty. Bude to telefónne číslo, na ktoré obyvatelia zavolajú alebo pošlú fotografiu znečisteného miesta. My ho lokalizujeme a náš tím mestskej časti tam príde upratať.

Zároveň by som chcel pre mestskú časť kúpiť menšie komunálne vozidlo, ktoré dokáže zametať chodníky alebo odpratávať sneh aj z ťažšie dostupných miest. Chcem, aby sme vedeli časť týchto činností zabezpečovať priamo vlastnými kapacitami.

Keď hovoríte o upratovaní mestskej časti, budete upratovať aj na miestnom úrade? Plánujete personálne zmeny?

To je dobrá otázka. Počul som už aj takéto strašenie, ktoré sa bežne používa. Sám som pracoval na mestskej časti a neviem si predstaviť, že prídete na úrad a začnete tam masovo meniť ľudí. V prvom rade sú tam také platy, že som rád, keď sa vôbec nájdu ľudia ochotní za ne vykonávať túto prácu.

Druhá vec je, že tí zamestnanci majú inštitucionálnu pamäť. Na úrade už niečo odpracovali a majú skúsenosti. Budem preto veľmi rád, ak mi dajú dôveru a zostanú tam pracovať. Chcel by som ich presvedčiť, že moje manažérske schopnosti nám umožnia posunúť úrad ďalej a jeho potenciál využiť oveľa lepšie než doteraz.

Krátko pred voľbami podpísali doterajší primátor a starosta memorandum o budúcnosti Námestia Jána Mathého na Severe s vlastníkmi neďalekého obchodného centra. Ako tento krok hodnotíte?

Pripadá mi absolútne neférové, keď úradujúci starosta a úradujúci primátor štyri alebo päť dní pred voľbami oznámia memorandum, s ktorým neoboznámili ani poslancov. Pre mňa je to nepochopiteľné.

O vízii námestia sa navyše nediskutovalo s obyvateľmi. Tých to prekvapilo a obávajú sa, čo tam vyrastie.

Samotné námestie však obnovu potrebuje. Ako si predstavujete jeho budúcnosť?

Určite s ním budeme musieť niečo urobiť. Nemôže ďalej vyzerať tak ako dnes. Je špinavé a jeho stav je nedôstojný aj vzhľadom na osobnosť, po ktorej nesie meno. Zároveň je podľa teplotnej mapy jedným z najteplejších miest v meste. Ani sa tomu nečudujem, pretože je tam veľa asfaltu a betónu a prakticky žiadna zeleň, ktorá by poskytovala tieň.

Ako to konkrétne vyriešime, vám teraz neviem povedať. Nevidel som memorandum, neviem, ako vyzerá dohoda, či existuje nejaké stavebné povolenie ani v akom štádiu sa celý zámer nachádza. Najprv sa s tým musíme oboznámiť. Predpokladám, že určité rámce by už mali byť zahrnuté v územnom pláne, ktorý sme prijímali v tomto volebnom období. Žiaľ, napriek tomu, že som poslancom, mi nikto tento zámer neukázal.

Jednou z predvolebných tém na Severe boli aj nelegálne príbytky v okolí Parku Anička. Považujete ich za vážny problém?

Samozrejme. Nelegálne obydlia predstavujú veľký problém. Vo voľnom čase sa venujem dobrovoľníctvu a pôsobím v združeniach, ktoré sa zaoberajú rómskou problematikou. Mám preto určité skúsenosti s tým, ako s ľuďmi v takýchto situáciách pracovať.

Represívne riešenie, pri ktorom príde mestský policajt a niekoho vyženie, nikdy nebude fungovať. Naopak, môže situáciu ešte zhoršiť.

Preto sme prišli s návrhom, aby mestská časť zamestnala terénneho sociálneho pracovníka. Ten bude s týmito ľuďmi komunikovať, budovať si s nimi vzťah a pokúšať sa nájsť alternatívu k ich súčasným životným podmienkam.

Ja som sa s niektorými z týchto ľudí osobne rozprával. Viem, odkiaľ pochádzajú, a poznám ich životné príbehy.

Je v možnostiach mestskej časti tento problém skutočne vyriešiť?

To je otázne. Určite budeme potrebovať pomoc mesta. Preto som rád, že sa primátorom stal Laco Lörinc, s ktorým viem o týchto problémoch komunikovať a hľadať spoločné riešenia.

Chcem, aby sme sa tejto téme venovali. Súvisí s bezpečnosťou, s pohybom ľudí po mestskej časti, ale aj so životnými podmienkami malých detí, ktoré nemôžu za to, v akej situácii vyrastajú. Máme určité predstavy o tom, ako postupovať.

Doterajšie vedenie mesta predstavilo plány na rozvoj Kúpaliska Ryba na Aničke, kde sa spomínala dokonca výstavba akvaparku. Chcete v tomto projekte pokračovať?

Ja som vo všeobecnosti nebol úplne za to, aby mesto tento areál kupovalo. Pýtal som sa, prečo ho tak dlho nekúpil žiadny súkromný investor, keď bol niekoľko rokov na predaj, a napokon sme ho kúpili my ako mesto. Podľa mňa sme mohli vyjednať lepšiu cenu.

My už pritom máme niekoľko zariadení, ktoré ako mesto dotujeme a budeme dotovať. Stojí nás to značné finančné prostriedky.

Na druhej strane uznávam, že rekreácia obyvateľov je dôležitá a Anička je výbornou rekreačnou oblasťou. Neviem vám však teraz povedať, či je najlepším riešením vybudovať tam obrovský akvapark. Museli by sme si sadnúť a posúdiť, aké máme alternatívy, keď už ten priestor vlastníme.

Takže projekt by sa mal podľa vás prehodnotiť?

Určite by sme si ho mali dôkladne prejsť. Nešiel by som do toho bezhlavo.

Čomu by ste teda pri rozvoji Aničky dali prednosť?

V prvom rade by bolo vhodné začať postupne vykupovať pozemky na Aničke. Chcel by som, aby tam vznikol skutočne pekný mestský park, do ktorého budeme môcť ako samospráva investovať a budovať potrebnú infraštruktúru.

Momentálne to však nedokážeme, pretože pozemky nepatria mestu, ale desiatkam súkromných vlastníkov.

Je možné, že budete posledným starostom Severu v jeho súčasnej podobe. Časť funkčného obdobia budete musieť venovať aj príprave na reorganizáciu mestských častí. Zostane vôbec priestor na rozvojové projekty?

Bez ohľadu na to, ako budú Košice usporiadané po roku 2030, chcem riešiť jednotlivé lokality a komunikovať s obyvateľmi o ich budúcnosti. Budeme pripravovať projektové štúdie, architektonické návrhy a hľadať externé financovanie.

Aj keby sme niektoré projekty nestihli zrealizovať, chceme ich dostať do takého štádia, aby ich budúce vedenie mohlo prevziať a dokončiť. Ideálne už aj s pripraveným financovaním. Nebolo by zodpovedné štyri roky stáť na mieste a robiť iba drobné úpravy z vlastných zdrojov.

Sever patrí medzi mestské časti, ktoré nemajú také vysoké vlastné príjmy ako napríklad Staré Mesto alebo Západ. Ako chcete financovať svoje plány?

Musíme rozlišovať medzi bežnými a kapitálovými príjmami a výdavkami. V Košiciach je podľa mňa neuveriteľné, že prosperujú tie mestské časti, ktoré majú na svojom území kasína. Príjmy z hazardu sú obrovské a zostávajú mestskej časti.

Keď bývate v mestskej časti, ktorá kasíno nemá, pomaly si nemôžete dovoliť zaplatiť ani úradníka, ktorý pracuje na úrade. Považujem to za veľmi nespravodlivé rozdelenie financií.

Navyše tieto príjmy mestské časti nevyužívajú primárne na obmedzovanie hazardu alebo zmierňovanie jeho následkov. Používajú ich na platy úradníkov, smetné koše či ich vyprázdňovanie. Myslím si, že na tento systém by sme sa mali pozrieť na úrovni celého mesta.

Z akých zdrojov môže Sever financovať investície?

To je druhá časť problému, teda kapitálové výdavky. Na investície vieme využívať aj rezervný fond. Máme v ňom viac ako dva milióny eur, čo predstavuje približne náš ročný rozpočet.

Čo by mohlo byť v tomto prípade najväčším úskalím?

Obávam sa, že nebudeme vedieť zaplatiť ľudí, ktorí budú tieto investície pripravovať a realizovať. Naše bežné príjmy sú výrazne obmedzené.

Môže sa teda stať, že budeme mať peniaze na rekonštrukciu cesty, námestia alebo zelene, ale nebudeme mať dostatok prostriedkov na zaplatenie človeka, ktorý celý projekt pripraví a zabezpečí jeho realizáciu.

Doterajšie miestne zastupiteľstvo na Severe pôsobilo pomerne pokojne, bez výraznejších konfliktov, aké sme videli napríklad v Starom Meste. Čo očakávate od nového zastupiteľstva?

Nemám žiadne konkrétne očakávania. Momentálne sa postupne spájam so zvolenými poslancami, s ktorými vieme nájsť spoločnú reč, a pýtam sa ich, aké majú predstavy a zámery.

Bol by som rád, keby zastupiteľstvo fungovalo konštruktívne. Aby poslanci prinášali nápady, čo a kde môžeme realizovať, spolupracovali s úradom a spoločne sme dokázali Sever posúvať dopredu.

Podľa doterajších rozhovorov s niektorými poslancami to vyzerá, že budeme mať výraznú väčšinu. Preto neočakávam problémy s nefunkčnosťou zastupiteľstva.

Ste aj mestským poslancom. V mestskom zastupiteľstve to však môže mať váš politický spojenec Ladislav Lörinc komplikovanejšie. Zastupiteľstvo má 51 poslancov a výrazné zastúpenie v ňom získala koalícia prodemokratických strán okolo Progresívneho Slovenska. Ako vidíte jeho možnosti spolupráce?

V prvom rade si myslím, že Laco Lörinc je človek, ktorý sa vie rozprávať s ľuďmi a dokáže sa s nimi dohodnúť. Možno ho niektorí vnímajú inak, ale ja ho poznám ako človeka, ktorý vie robiť kompromisy. A na rozdiel od dosluhujúceho primátora podľa mňa dokáže aj dodržiavať dohody.

Myslím si preto, že si sadne s predstaviteľmi jednotlivých poslaneckých klubov, ktoré vzniknú, a dokáže s nimi nájsť dohodu. Pevne verím, že to nebude taký problém, ako sa možno na prvý pohľad zdá. Aj keď nemá vlastnú jednoznačnú väčšinu, som presvedčený, že je dostatočne schopný na to, aby dokázal tieto veci politicky zvládnuť.

text: Michal Lendel

foto: Mário Medzihradský