Basketbalistky Young Angels Košice prežívajú štart do extraligovej sezóny ako z ríše snov. Po siedmich odohraných zápasoch ešte nenašli premožiteľa, pričom na lopatky dokázali položiť aj favorizované Piešťanské Čajky. Káder je poskladaný inak ako v minulých rokoch a s kvalitnými Američankami chcú žlto-modré hrať opäť o najvyššie priečky.
V exkluzívnom rozhovore pre portál Naše Košice hodnotí skvelú formu generálny manažér Daniel Jendrichovský. Otvorene hovorí o chémii v šatni, prínose legionárok, no aj o sklamaní z výchovy mládeže, odchodoch hráčok do USA či neudržateľnom financovaní klubov.
Vráťme sa na začiatok sezóny. Keď ste videli rozpis zápasov, čakali ste až takýto hladký vstup v podobe siedmich výhier v siedmich zápasoch?
Musíme sa vrátiť na koniec augusta, keď som skladal celé družstvo. Nie všetko mi vyšlo podľa predstáv, ale návrat Dominiky Bančákovej ako našej odchovankyne bol presne tým telieskom, ktoré sme potrebovali k našim mladým hráčkam. Nela Čatlošová, Ľudka Fleischerová či Saška Pelánová hrajú veľmi významnú úlohu, no potrebovali sme k nim Slovenku so skúsenosťami.
Vedel som, že kvôli výsledkom chcem priniesť tri špičkové legionárky, čo sa nám podarilo. Všetky tri sú iné, čím sa naša flexibilita zvýšila. V septembri sme zvolili ťažkú prípravu v Poľsku a Švédsku, kde sme šli fakt na krv a poňali to ako kondičný blok. Spolupráca s kondičným trénerom Erikom Čiernym sa ukázala ako veľmi dobrá.
Prekvapil vás niektorý z doterajších výsledkov, alebo ste takýto úvod predpokladali?
Očakával som skoro všetky výsledky okrem víťazstva v Piešťanoch. Ten zápas bol vložený na poslednú chvíľu z januára a mňa v tom čase veľmi nepotešilo, že ho musíme hrať. Vedel som však, že na ostatné zápasy máme kvalitu, aby sme vyhrali väčším rozdielom.
Čo ma skôr desilo, bol náš prístup k obrannej povinnosti. Na začiatku sme sa všetci sústredili len na útok a bál som sa, že keď narazíme na niekoho, kto nás pritlačí, budeme mať problém.
Proti Banskej Bystrici ste po prvom polčase prehrávali. Museli ste v šatni zvýšiť hlas, aby prišiel v druhom polčase obrat?
V prvom polčase sme nedokázali nájsť správne riešenia v obrane. Krik v šatni bol pochopiteľný, pretože nemôžeme vyhrávať zápasy len útokom a všetkých prestrieľať. Po Bystrici som celému družstvu povedal jednu vec: je fantastické, že vieme brániť, ak chceme, tak poďme takto do všetkých zápasov.
Pozitívne ma prekvapilo, ako sme bránili na Slovane. Tam sa nám paradoxne v útoku vôbec nedarilo a hrali sme zle, no zápas sme nakoniec urvali práve výbornou obranou. A zápas v Piešťanoch definitívne ukázal, že brániť vieme.
Triumf v Piešťanoch (61:60) prišiel po strele v poslednej sekunde. Bola to proti Čajkám len šťastná strela, alebo sa ukazuje, že tím v sebe buduje víťaznú mentalitu a hrá až do úplného konca?
Sledujem deti, ktoré k nám do klubu prichádzajú, už 26 rokov. V posledných desiatich rokoch sa udiala nepríjemná zmena. Deti dnes nechcú vyhrávať, lebo vyhrávanie bolí. Chcú vyhrávať „fejkovo“. Nie je podstatné, ako hrali, ale aby dobre vyzerali na sociálnej sieti. Veci, pri ktorých sa treba „kusnúť“ a zabrať, robiť nechcú.
Preto som nadšený z našich Američaniek. V každej jednej súťaži na tréningu sa idú medzi sebou pozabíjať, lebo chcú vyhrávať. Ak túto americkú chtivosť a cieľavedomosť prenesú na naše hráčky, bude to skvelé.
Čo sa týka tej víťaznej strely, dali sme šťastný kôš, ale predchádzala mu nakreslená a perfektne zrealizovaná akcia so strelou za tri body po time-oute, vďaka ktorej sme výsledok otočili z -2 na +1.
Najskúsenejšou hráčkou v tíme je 37-ročná Jori Davis, ktorá má skúsenosti zo španielskej či francúzskej ligy. Akú rolu hrá tento pokoj a kvalita v mladom družstve?
Jori je studnica skúseností a dokáže najlepšie zmierniť kontrast medzi americkým a európskym basketbalom. Keď sme v Piešťanoch prehrávali 2:11, povedala, že je príliš skoro na hodnotenie zápasu. A mala pravdu.
Takisto Kelsey Ransom. To je radosť trénovať. Nebojí sa obetovať pre družstvo, hádže sa po loptách na palubovku a je obrovským vzorom pre mladé dievčatá.
Aká je aktuálne chémia v šatni medzi americkými legionárkami a mladými Slovenkami?
Funguje to výborne. Pred zápasom s CBK som Američankám v šatni povedal, že teraz je čas vrátiť Slovenkám to, čo pre ne spravili v Piešťanoch. Tam totiž Slovenky vystrelili za celý zápas asi len päťkrát, no odrobili všetku čiernu robotu v obrane a pri clonách.
Američankám som povedal: bez Čatlošovej či Pelánovej by ste sa do tých pozícií nedostali a nemali štatistiky, vďaka ktorým podpíšete po sezóne oveľa väčšie kontrakty.
Američanky si to uvedomujú, sú vďačné a v košickom derby proti CBK oslavovali každý kôš mladej Dadulákovej či Čatlošovej.
V kádri máte aktuálne štyri kvalitné legionárky. Dohrá táto štvorica sezónu v Košiciach, alebo je v hre ich odchod?
Bude to veľmi závisieť od ekonomickej situácie. Bol by som najradšej, keby sme nemuseli do družstva zasahovať a ostalo by v poriadku, ale je možné, že si od januára nebudeme môcť dovoliť všetky štyri. O Kelsey Ransom je navyše taký obrovský záujem, že bude ťažké ju udržať.
Má Kelsey Ransom v kontrakte klauzulu, na základe ktorej môže odísť?
Áno, mala to od začiatku v zmluve, čiže môže kedykoľvek odísť. Samozrejme, budem robiť všetko pre to, aby tu ostala. Podľa môjho názoru je momentálne po Olge Yatskovets druhou najlepšou hráčkou v celej extralige.
Pred sezónou ste otvorene povedali, že päťročný koncept akadémie nastavený na výchovu mladých hráčok nesplnil očakávania z pohľadu vďaky či financií. Zlomili ste nad výchovou vlastných talentov palicu?
Pred piatimi rokmi som sa rozhodol dávať minúty mladým bez ohľadu na výsledok. Bola tu skvelá generácia ročníkov 2006 a 2007 s obrovským potenciálom a v Amerike sa otvorila možnosť, že hráčky si počas štúdia môžu zmeniť život a zarábať veľké peniaze. Myšlienka bola pripraviť ich aj za cenu výsledkov, pretože časť z kontraktov sa mala vrátiť do akadémie. Čo som však nečakal, je spätná väzba od ľudí, rodičov a detí.
V čom vidíte najväčší problém?
Máloktorý klub dá 16-ročnému dievčaťu nasilu 30 minút v extralige na úkor výsledku, len aby jej zdvihol cenu pre univerzitné družstvá. Lenže 18. rok všetko ruší. V osemnástke dieťa povie, že to, čo podpísali rodičia, ho nezaujíma. Postaviť to na tom, že si s niekým podáte ruku. Žiaľbohu, táto doba sa zvlčila a toto nie je doba rovných ľudí, čo ma desí.
V ženskom basketbale pôsobíte ako funkcionár a tréner už viac ako dvadsať rokov. Keď sa dnes pozriete na mládežnícku základňu po celom Slovensku, vidíte tam reálny potenciál pre veľký profesionálny basketbal?
Na Slovensku je momentálne deväť hráčok ročníkov 2011 a 2012, ktoré majú potenciál ísť do Ameriky a zarábať obrovské peniaze. Som veľmi rád, že dve z nich máme u nás v Košiciach.
Zažili ste v Košiciach éru Euroligy a plnej Steel Arény. Ako sa z manažérskeho pohľadu zmenilo zháňanie peňazí a financovanie športu dnes v porovnaní s minulosťou?
To je téma na jeden obrovský rozhovor. Celý šport najviac zmenil vplyv sociálnych sietí. Facebook či YouTube nám zobrali veľkú časť zdrojov. Nemáme šancu konkurovať firmám v prezentácii partnerov. To, čo oni dokážu spraviť za 70 centov, my nedokážeme ani za 5 eur.
Dostali sme sa do roviny žobrákov. V roku 2013, keď sme hrali v Steel Aréne pred 8-tisíc divákmi, som dokázal predať televízny prenos a mali sme v ruke reálny produkt. Dnes ho nemáme.
Športoví fanatici a mecenáši dnes držia nad vodou väčšinu športových klubov. Je takýto model na Slovensku dlhodobo udržateľný?
Nie je to udržateľné. Keď som v roku 2018 položil Good Angels, málokto chápal, čo hovorím. Až teraz mnohým dochádza, že ak máte bohatého a ambiciózneho človeka s vlastnými peniazmi, môže to chvíľu fungovať, ale nie je to systémové riešenie.
Uvediem jedno číslo, ktorým je povedané všetko. Štát mi prispieva na akadémiu 63 eur ročne na jedno dieťa. To je jediná suma z verejných zdrojov, ktorú máme.
Fanúšikovia sa do Starej jazdiarne vracajú pomalšie. Čo treba spraviť, aby boli tribúny opäť plné?
Ľudia zatiaľ veľmi nechodia. Výhra v Piešťanoch však bola prvou pozvánkou a derby proti CBK ukázalo, že by sa diváci mohli vrátiť. Slovenský divák je spojený s víťazstvami. Veľa ľudí sa prišlo pozrieť na Kelsey Ransom, videli dobrý basketbal a prídu zase. Verím, že táto snehová guľa sa nabalí a prejaví sa to už 22. novembra, kedy doma privítame Piešťany.
Pri stopercentnom štarte do extraligy sa mi tlačí do úst otázka na ambície v tejto sezóne. Chystáte útok na titul?
Môj prvý cieľ pred sezónou bol vrátiť ľuďom dôveru, že vieme hrať dobrý basketbal s najlepšími. Chcel som im ukázať, že sme tu, máme dobré družstvo a oplatí sa prísť pozrieť.
A druhý cieľ? V prípade, že sa nám podarí udržať financovanie a udržať hráčky, tak momentálne máme na to, aby sme vyzvali Ružomberok a Piešťany v boji o titul. Musíme však ostať kompletní, prípadne káder ešte trocha doplniť.
Text: Marek Páziczký
Foto: TASR, goodangelskosice.eu - Jazvä
