Titul arcibiskupa metropolitu sa vyvinul z potrieb cirkevnej správy. Kedysi boli právomoci metropolitov oveľa väčšie ako dnes. Mali na starosti cirkevnú provinciu a dohliadali na vieru a disciplínu.
Súčasná metropolitná jurisdikcia spočíva napríklad v tom, že ak biskup inej diecézy v rámci cirkevnej provincie zanedbáva disciplínu alebo sa objavia vážne pochybnosti v otázkach viery, metropolita má povinnosť informovať o tom pápeža.
„Existuje aj ďalšia kompetencia. Ak zomrie diecézny biskup, zbor konzultorov (poradný a pomocný orgán – pozn. redakcie) by mal zvoliť apoštolského administrátora. Ak tak neurobí, apoštolského administrátora vymenuje priamo arcibiskup metropolita. To sú základné právne kompetencie. Metropolita má aj určité liturgické práva a povinnosti,“ vysvetľuje historik Peter Zubko z Arcidiecézneho archívu v Košiciach a pripomína, že najvýznamnejším symbolom jeho úradu je pálium, ktoré dostáva od Svätého Otca. (Pálium je biely vlnený pás, ktorý arcibiskup metropolita nosí na pleciach. Pápež mu ho udeľuje ako symbol jednoty s Rímom a pastierskej zodpovednosti za veriacich vo svojej cirkevnej provincii – pozn. redakcie)
Nič neriadi
Metropolita tiež môže pôsobiť v celej svojej duchovnej oblasti a sláviť tam bohoslužby. V praxi sa to deje najmä pri významných slávnostiach alebo osobitných príležitostiach. Ak je potrebné zvolať cirkevný snem provincie, zvoláva ho metropolita, určuje jeho program a predsedá mu. „Ak to zhrnieme, metropolita nemá priamu riadiacu právomoc nad diecézami,“ dopĺňa Zubko.
Marek Forgáč pôsobil desať rokov ako pomocný biskup v Košickej diecéze. „Znamená to, že arcidiecézu dobre pozná. Zároveň však platí, že nová služba prináša aj novú zodpovednosť za jej ďalšie smerovanie a za vytváranie priestoru na dialóg. Je to príležitosť nadviazať na dobré dielo jeho predchodcu, Mons. Bernarda Bobera, a spolu s miestnou cirkvou hľadať odpovede na nové výzvy. Veľa, samozrejme, závisí aj od ochoty spolupracovať zo strany kňazov, zasvätených osôb i laikov, pretože každý je pozvaný prevziať svoj diel zodpovednosti,“ pripomína Katarína Jančišinová, hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska.
Dve provincie
Slovenská cirkevná provincia bola prvýkrát ustanovená v roku 1978 a jej sídlom bola Trnava. Keďže nám v tom čase ešte vládli komunisti, aj cirkev musela fungovať v obmedzených podmienkach. „Po roku 1989, vznikla potreba vytvoriť na Slovensku druhú cirkevnú provinciu. Pri výbere metropolitného sídla sa hľadá miesto, ktoré má významné postavenie alebo je určitým spôsobom dominantné. V tomto ohľade boli Košice jednoznačnou voľbou,“ zdôraznil Zubko.
Význam metropoly východu, jej katedrály, dejín aj duchovného života bol vždy výrazný. V roku 1995 vtedajší pápež Ján Pavol II. rozhodol, že druhým metropolitným sídlom na Slovensku budú práve Košice. Do novej cirkevnej provincie boli zaradené Spišská a Rožňavská diecéza. Zvyšok Slovenska patrí pod duchovnú správu Bratislavy. „Máme teda dve cirkevné provincie. Aj z hľadiska historického a spoločenského rozdelenia Slovenska na východnú a západnú časť toto usporiadanie zodpovedá reálnym potrebám,“ vysvetľuje Zubko.
Štvrťstoročie služby
Menovanie arcibiskupa metropolitu sa nelíši od menovania diecézneho biskupa alebo iného biskupa. Vždy mu predchádza proces skúmania a hľadania vhodného mena. Keď sa vytvorí zoznam možných kandidátov, nasleduje takzvané kanonické zisťovanie. V Ríme sa prípadom zaoberá príslušný úrad, dnes Dikastérium pre biskupov, ktoré pripravuje administratívne podklady pre Svätého Otca. O samotnom menovaní rozhoduje pápež.
„V tomto prípade sme sa dozvedeli, že Svätý Otec o výbere dlho uvažoval. Výsledok už poznáme. Vždy ide o slobodné rozhodnutie Svätého Otca. Tak to v dejinách cirkvi spravidla bývalo,“ tvrdí Zubko.
Marek Forgáč pritom patrí medzi mladých duchovných správcov. Má 52 rokov. „Ak mu Boh dopraje, aby svoju službu vykonával až do jej riadneho zavŕšenia, môže vo vedení arcidiecézy pôsobiť minimálne 23 rokov. To je takmer štvrťstoročie, teda obrovský časový úsek, ktorý presahuje jednu generáciu. Z toho môžeme odvodzovať, aké výzvy by mohol napĺňať a aké očakávania sa s jeho službou spájajú. Ako mladý arcibiskup má príležitosť vytvoriť dlhodobú perspektívu rozvoja pastorácie,“ vysvetľuje Zubko.
Opierať sa môže o kňazskú radu, presbyterskú radu a zbor konzultorov. Teoreticky môže obnoviť aj kapitulu, profesorský zbor alebo vymenovať nových predstavených seminára a dekanov. Všetci títo ľudia môžu byť jeho blízkymi spolupracovníkmi a oporou pri riadení arcidiecézy. Spolupracovať bude s mladšími, ale tiež staršími kňazmi, ktorí tvoria základ celej provincie.
Bez kardinála
Menovanie nového arcibiskupa metropolitu však v žiadnom prípade nesúvisí s prípadným vyhlásením nového kardinála. „Sú to iba špekulácie, ktoré niektorí ľudia radi šíria,“ myslí si Zubko. Kardináli sa podieľajú na živote a riadení cirkvi v rozsahu svojich kompetencií a majú významnú úlohu pri voľbe pápeža. Právo voliť Svätého Otca však majú iba kardináli, ktorí ešte nedovŕšili 80 rokov. Nedá sa teda povedať, že menovanie za arcibiskupa metropolitu je predpokladom na získanie kardinálskeho titulu.
„Rozhodnutie o menovaní kardinála patrí výlučne Svätému Otcovi. Je teda na ňom, či a kedy tak urobí. Pri menovaní kardinálov sa v každom prípade zohľadňujú širšie pastoračné potreby, ako aj geografické rozloženie univerzálnej cirkvi,“ pripomína Jančišinová. Slovensko ani Česko už niekoľko rokov nemajú kardinála. „A možno viesť polemiku o tom, či je dôležité, aby ho mali. Na druhej strane, v Poľsku je viacero žijúcich kardinálov. Mohli by sme špekulovať, že jedna krajina by mala mať o jedného kardinála viac a druhá o jedného menej, ale to sú len dohady. Vždy je to záležitosť Svätého Otca, ktorý slobodne vyberá a menuje kardinálov,“ uzatvára Zubko.
text: Lukáš Mano
foto: Július Kotus, Konferencia biskupov Slovenska
