Situácia v oblasti zdravotnej starostlivosti je kritická, priznáva to aj rezort zdravotníctva. Práve preto ministerstvo zaviedlo od septembra 2026 na stredných zdravotníckych školách po celom Slovensku model vzdelávania známy ako 1+4. Podľa sesterských odborových organizácií to však problém nevyrieši. Z viac ako 38 500 sestier, ktoré v systéme sú, má dnes sedem a pol tisíc z nich viac ako 60 rokov.

  

„Problém neriešime v hodine dvanástej, už je dávno 15 minút po dvanástej,“ hovorí koordinátorka regionálneho centra Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek pre Košický samosprávny kraj Anna Schmiedl.

Sú preťažené

Nedostatok sestier nie je iba personálnym alebo ekonomickým problémom nemocníc. Týka sa predovšetkým bezpečnosti pacientov. „Sestra je pri pacientovi vtedy, keď potrebuje pomoc a keď je potrebné rozpoznať zhoršenie jeho zdravotného stavu, zaznamenať ho a nastaviť všetky potrebné postupy. Ak má jedna sestra na starosti príliš veľa pacientov, vzniká veľký problém. Môže byť akokoľvek profesionálna a obetavá, ale jednoducho sa to nedá zvládnuť. Má svoje fyzické aj psychické limity, tak ako každý človek. To všetko sa, samozrejme, odráža na kvalite poskytovanej starostlivosti,“ pripomína Schmiedl.

Nedostatok zamestnancov má podľa jej slov priamy vplyv aj na atmosféru v kolektíve. „Časté zastupovanie, enormný počet odpracovaných hodín a nadčasov – to všetko sa odráža na tom, či si sestra dokáže predstaviť svoju budúcnosť v nemocnici až do konca svojho pracovného života.  Sestra dokáže určitý kratší čas pracovať aj s vidinou lepších príplatkov, ale z dlhodobého hľadiska nie je možné fungovať v takýchto vypätých situáciách,“ upozorňuje Anna Schmiedl. Pracovné prostredie a lepšie finančné ohodnotenie tak núti najmä mladých zdravotníkov odchádzať do zahraničia.

1+4

Prvým krokom k zlepšeniu stavu sestier a ostatného personálu má byť Národná stratégia stabilizácie a riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve do roku 2040, ktorá ukazuje, koľko zdravotníkov bude systém potrebovať. „Preto prinášame konkrétne riešenia. Model 1+4 vytvára ďalšiu vzdelávaciu cestu, ktorá môže do systému priniesť viac kvalifikovaných sestier a zároveň napĺňa požiadavky európskej smernice na ich odbornú prípravu. Rozširuje možnosti vzdelávania a oslovuje mladých ľudí už pri výbere strednej školy, pričom vysokoškolské vzdelávanie zostáva zachované,“ vysvetľuje Ministerstvo zdravotníctvaSR.

Ročne u nás podľa dostupných údajov ukončí vysokoškolské štúdium v odbore ošetrovateľstvo približne 800 až 900 študentov. Viacerí z nich však nezostávajú na Slovensku, respektíve nenastupujú do systému. Počet novo-registrovaných sestier absolventiek sa pohybuje približne na úrovni 300. „To znamená, že ďalších približne 600 ľudí je niekde mimo,“ vysvetľuje Schmiedl.

Systém vzdelávania 1 + 4 je pritom pilotný projekt. „Teraz je doň zapojených približne 270 záujemcov, ktorí ho majú ukončiť. Otázkou však zostáva, čo bude o päť rokov a kam sa títo mladí ľudia posunú. To je naozaj pomerne vzdialená budúcnosť,“ uznáva Schmiedl. Komora zároveň víta každú zmenu, ktorá môže zvýšiť záujem mladých o štúdium ošetrovateľstva. Celý program však treba posudzovať vážne a odborne.  „Model 1+4 pozostáva z jedného roka všeobecného vzdelávania a štyroch rokov odbornej prípravy na strednej zdravotníckej škole vrátane teoretického vzdelávania a klinickej praxe,“ uviedlo vo svojom stanovisku  ministerstvo zdravotníctva.

Základným princípom modelu je rozšíriť možnosti vzdelávania bez zníženia požiadaviek na kvalitu odbornej prípravy. „Model budeme vyhodnocovať komplexne. Sledovať budeme záujem o štúdium, úspešnosť žiakov, výsledky vzdelávania, zvládnutie klinickej praxe a odborných kompetencií, ako aj pripravenosť škôl a zdravotníckych zariadení. Zohľadníme aj spätnú väzbu pedagógov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, mentorov klinickej praxe a žiakov. Cieľom je získať kvalitné dáta a skúsenosti, ktoré umožnia model ďalej rozvíjať a rozhodnúť o jeho širšom uplatnení,“ informuje rezort zdravotníctva.

Útoky na sestry

Pálčivejšou otázkou je tiež bezpečnosť na pracovisku. Nedávne medializované útoky na zdravotníkov môžu viacerých záujemcov odradiť od výberu tohto povolania. Slovné či fyzické ataky tu však podľa odborníčky, ktorá pracuje ako sestra už 36 rokov, boli odjakživa. „Pôsobím na urgentnom príjme (UNLP Košice – pozn. redakcie) a prichádzajú k nám aj pacienti pod vplyvom alkoholu. V takých chvíľach je práca veľmi náročná. Na oddelení máme aj pracovníkov SBS a tiež tlačidlo, ktorým si vieme privolať pomoc, prípadne políciu. Sme teda do určitej miery zabezpečení. Často sa však stáva, že na podobnú situáciu nie sme pripravení a vôbec nepredpokladáme, že človek zareaguje prudkým útokom,“ hovorí Schmiedl.

Podobné situácie sa stávajú aj na lôžkových oddeleniach. Rizikové sú špecializované zariadenia, domovy sociálnych služieb či psychiatrické nemocnice, kde je sestra počas služby často sama, bez pracovníkov SBS, a musí dávať pozor, aby sa nestala terčom útoku. 

„Ako mladá sestra som pracovala ešte na jednotke intenzívnej starostlivosti. V tom čase sa o podobných situáciách veľmi nerozprávalo. Raz bol pacient pod vplyvom alkoholu, nebol spokojný s tým, že sa nachádza v nemocnici, a hodil po mne fľašu. Priznám sa, že dlhé roky vo mne táto skúsenosť vyvolávala strach. Rokmi a získanými skúsenosťami som sa naučila s pacientmi komunikovať a niekedy ich dokážem rozhovorom aj upokojiť či odzbrojiť. Pravdou však je, že v posledných rokoch mám pocit, že majú útoky narastajúcu tendenciu,“ priznáva Anna Schmiedl.

Konkrétne opatrenia

Medzi tri priority odborových organizácií patrí predovšetkým personálne zabezpečenie, vyššie platové ohodnotenie a bezpečnosť na pracovisku. „Nechcem to teraz konkretizovať, ale musím spomenúť sestry v domovoch sociálnych služieb. Na tie sa stále akosi zabúda a ich situáciu treba riešiť. Naozaj potrebujeme veľmi rýchlo urobiť niečo s ich platmi, aby sme nestratili pracovnú silu, ktorá sa stará o našich seniorov,“ dodáva Schmiedl. Skloňuje sa tiež potreba udržať profesionálov v systéme. 

Ak zo zdravotníctva odíde sestra s dlhoročnou praxou, odchádzajú s ňou aj skúsenosti, ktoré môžu na oddeleniach chýbať. Medzi mladšími a staršími kolegyňami vzniká veková priepasť. „Sestry nad 50 rokov tvoria približne 60 percent z celkového počtu. To je naozaj veľmi vysoké číslo. Ďalšou dôležitou oblasťou je, samozrejme, kvalitné vzdelávanie a plánovanie personálu,“ uzatvára koordinátorka regionálneho centra Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek pre Košický samosprávny kraj .

text: Lukáš Mano

ilustračné foto: TASR