Viac ako 40 tisíc eur mesačne vynaloží Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach (UNLP) na 19 členov vlastnej bezpečnostnej služby, ktorá chráni zdravotnícky personál. Podobne je to aj v ďalších častiach Slovenska. Útokov zo strany pacientov pribúda a súčasná doba si vyžaduje aj ďalšie bezpečnostné opatrenia.  

Po útoku práceneschopní

Priemerne treba volať policajtov k vyhraneným incidentom dva až trikrát za mesiac. Najvypätejšie sú piatky a soboty na urgentných príjmoch.

„Agresivitu ľudí vo všeobecnosti, a teda aj v spoločnosti, vnímame ako rastúci problém. Len za prvých deväť mesiacov tohto roka sme zaznamenali 11 útokov, pri ktorých muselo byť ošetrených šesť zdravotníkov počas služby. Dokonca dvaja z nich boli práceneschopní,“ zdôrazňuje hovorkyňa UNLP Ladislava Šustová.

V roku 2024 to bolo až 27 útokov. Práve vtedy nainštalovali na exponovaných oddeleniach aj takzvané “panic buttons”, teda tlačidlá na privolanie pomoci. „Vo všeobecnosti platí, že tiesňové tlačidlá slúžia na privolanie pomoci v prípade ohrozenia. Každý zamestnanec, ktorý sa cíti ohrozený, ich môže použiť. Sú priamo napojené na políciu, preto našich zamestnancov školíme tak, aby ich využívali v skutočne nevyhnutných situáciách,“ vysvetľuje Jozef Haniš, vedúci útvaru krízového riadenia UNLP.

Majú strach

V prípade reálneho útoku môžu zdravotníci využiť aj služby psychológa či právnu pomoc, ktorú nemocnica zabezpečuje. „Bezpečnostná služba funguje v súlade so zákonom o súkromnej bezpečnosti. Pracovníci referátu vlastnej ochrany sú prítomní priamo na pracoviskách nepretržite. V rámci svojich právomocí dokážu pacienta obmedziť do príchodu polície, a tým aspoň čiastočne deeskalovať situáciu a zabrániť najhoršiemu,“ pripomína Haniš.

Každý zdravotnícky pracovník vie, že vykonáva skutočne rizikové povolanie.  „Ako mladá sestra som pracovala na jednotke intenzívnej starostlivosti. V tom čase po mne pacient hodil sklenenú infúznu fľašu. Priznám sa, že vo mne to dlhé roky vyvolávalo strach,“ spomína zdravotná sestra Anna Schmiedl, ktorá pracuje v UNLP.

Agresivita zostáva

V areáloch novej aj starej nemocnice v Košiciach majú tiež dlhodobo zavedený kamerový systém. Zamestnanci takisto absolvujú školenia v takzvaných deeskalačných technikách. Mali by teda vedieť zvládnuť konfliktnú situáciu komunikáciou s agresorom a udržať emócie pod kontrolou. „Postupom času a pribúdajúcimi skúsenosťami som sa aj ja naučila s pacientmi komunikovať a vhodným spôsobom zvládať agresívne správanie,“ dopĺňa Schmiedl.

Incidenty, ktoré boli v nedávnom období medializované najmä v Bratislave, sa však dejú po celom Slovensku. „Preto jednoznačne vítame a oceňujeme iniciatívu ministerstva zdravotníctva, ako aj rezortu vnútra, zameranú na posilnenie policajných hliadok v okolí urgentných pracovísk,“ dodáva Šustová.  Zdravotníci zároveň patria medzi zákonom chránené osoby a za každý útok preto páchateľovi hrozí prísnejší trest.

„Tieto ataky tu boli odjakživa. Mám 36-ročnú prax, takže viem, o čom hovorím. Pravdou však je, že v posledných rokoch vnímam ich narastajúcu tendenciu,“ uzavrela Anna Schmiedl.


text: Lukáš Mano

ilustračné foto: TASR