Ceny nehnuteľností na Slovensku od roku 2010 vzrástli o 110 %, zatiaľ čo v susednom Česku o 158 %. Podľa Eurostatu patria obe krajiny medzi tie, kde bývanie zdraželo najviac v Európe. V celej EÚ sa ceny zvýšili o 62 %, informovala investičná platforma Portu. Najvýraznejší nárast zaznamenalo Maďarsko s 291 %. Pobaltské štáty tiež čelili rastu nad 150 %, zatiaľ čo v Taliansku ceny klesli a vo Fínsku stagnovali.

Analytik Portu Marek Malina uviedol, že realitný trh v Európe možno rozdeliť na dynamicky rastúce trhy strednej a východnej Európy a stabilnejšie trhy západnej Európy. V rokoch 2022 a 2023 došlo k poklesu cien nehnuteľností v dôsledku rastu úrokových sadzieb hypoték a zhoršenej dostupnosti financovania. Na Slovensku, kde úrokové sadzby patrili medzi najnižšie v EÚ, došlo k prudkému nárastu.

Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) priemerná úroková sadzba pri nových hypotékach s fixáciou 1 až 5 rokov vzrástla z 0,97 % v roku 2021 na 4,10 % v roku 2024. Vojna USA voči Iránu však tento trend zmenila a centrálne banky začali opatrnejšie pristupovať k úrokovým sadzbám, čo viedlo k zdražovaniu hypoték.

Eurostat tiež uvádza, že rozdiel medzi cenou bývania a nájmov sa zväčšuje. Od roku 2010 zdraželo bývanie v EÚ o 62 %, zatiaľ čo nájmy o 30 %. Na Slovensku vzrástli nájmy o 33 %, v Česku o 69 %. Rýchly rast cien nehnuteľností znižuje ich dostupnosť, najmä vo väčších mestách, kde sa ceny vzďaľujú od rovnovážneho stavu. Podľa NBS sa ceny nehnuteľností zvyšujú rýchlejšie než príjmy domácností, čo vedie k vyššiemu zadlžovaniu.

Nedostatok nových bytov zvyšuje tlak na ceny. Metropolitný inštitút Bratislavy odhaduje, že do roku 2050 bude potrebných vyše 123.000 nových bytov. Marek Malina upozorňuje, že ak nedôjde k zvýšeniu tempa výstavby, kúpa nového bývania zostane veľkou finančnou výzvou. Odporúča prispôsobiť finančné správanie a dlhodobé úspory.