Na Slovensku je výrazný záujem o obnovu verejných budov, čo potvrdzuje vysoký počet podaných žiadostí v rámci rôznych výziev. Problémom však zostáva, že tieto výzvy vyhlasuje až sedem rôznych inštitúcií, čo spôsobuje, že mnohé žiadosti zostávajú nepodporené. Nenávratné finančné príspevky navyše zatienia iné možnosti financovania. Tieto témy boli predmetom diskusie na 25. konferencii Zelená vízia pre Slovensko, organizovanej Slovenskou klimatickou iniciatívou.

Peter Robl z organizácie Budovy pre budúcnosť upozornil, že štát by mal reformovať spôsob podpory samospráv pri obnove budov. Podľa neho sú súčasné granty príliš lákavé, čo odrádza od využívania úverov alebo iných foriem financovania. Michal Ilovič zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) dodal, že preplnené výzvy vedú k opakovaným žiadostiam, čo pre samosprávy znamená dodatočné náklady. Napríklad v roku 2023 bolo z 799 žiadostí podporených len 238, pričom náklady na sprostredkovateľské služby dosiahli tri milióny eur.

Martin Janík z Environmentálneho fondu navrhol dofinancovanie aktuálnych výziev namiesto otvárania nových, čo by však mohlo obmedziť možnosť prihlásenia nových projektov na niekoľko rokov. Alternatívou je aj Garantovaná energetická služba (GES), kde dodávateľ modernizuje budovu na vlastné náklady a investíciu spláca z úspor za energie. Martin Michalec zo Slovenských elektrární-energetických služieb uviedol, že o túto službu zatiaľ nie je veľký záujem, najmä kvôli dostupnosti nenávratných príspevkov a nejasnému právnemu rámcu.

Robl zdôraznil potrebu zahrnúť do úspor v GES aj znížené prevádzkové náklady, nielen náklady za energie. Michalec dodal, že efektívnosť obnovy financovanej GES vyžaduje rozsiahle údaje o verejných budovách, ktoré sa momentálne nezbierajú. Podľa Robla je dôležité nastaviť návratnú formu financovania, ktorá by bola stabilná a kontinuálne dostupná pre samosprávy aj štátne orgány.