Vnútroblok na Kisdyho ulici v košickej mestskej časti Sever má dôležitý ekologický aj estetický prvok. Iniciatíva Poď na dvor tam sprevádzkovala nové jazierko. Slúži na ochladzovanie mikroklímy, podporu biodiverzity aj zadržiavanie dažďovej vody.
Ivana Mészáros Skoumalová, štatutárna zástupkyňa iniciatívy, ktorá v nej mala na starosti manažment a koordináciu aktivít, vysvetľuje, že vodná plocha je symbolickou bodkou za rozsiahlym projektom zlepšenia klímy vo vnútrobloku, do ktorého sa zapojili miestni obyvatelia.
Päť zelených zásahov
Má názov Klimaticky odolné susedstvo a do košických ulíc priniesol za posledné obdobie celkovo pätnásť verejných podujatí. Päť z toho sú takzvané zelené zásahy ako výsadba kvetinových záhonov, vytvorenie dažďovej záhrady odklonením dažďovej vody zo strechy budovy do záhonu s vodnými rastlinami, či nedávne osadenie keramického pitítka pre vtáky v parku pri Poliklinike Sever.
„Odhadujem, že do projektu sa zapojilo okolo 500 obyvateľov. Celý projekt prepojil ľudí v susedstve, ktorých zaujíma, ako vyzerá verejný priestor, kde žijeme, či je toto prostredie dostatočne odolné voči klimatickej zmene a ako sa môžu zapojiť do ovplyvňovania vecí verejných,“ hovorí Mészáros Skoumalová.
Iniciatíva, ktorá reaguje na vysychanie pôdy a potrebu prepájania susedov, vyvrcholila práve slávnostným „krstom“ jazierka.
Energia zo slnka
„Poskytne zázemie pre hmyz a obojživelníky, pomôže aj s manažmentom zrážkovej vody v lokalite. Silný dážď dokáže hladinu prirodzene doplniť, pričom v prípade prepĺňania sa prebytočná voda ekologicky využije na polievanie okolitých záhonov," pokračuje zástupkyňa iniciatívy.
Vodný systém na Kisdyho je navrhnutý ako nezávislý ostrovný celok. O technické riešenia a napojenie čerpadla na fotovoltický systém na streche komunitného domu sa postaral architekt a urbanista Pavol Mészáros.
Vďaka tomu majú obyvatelia nezávislý systém pre jazierko aj komunitnú dielňu. Nemusia čerpať energiu zo siete, majú ju zo slnka.
Gregorek: Regulácia škodcov
Odbornú podporu od počiatočných konzultácií až po výsadbu vodných rastlín poskytol Robert Gregorek z Botanickej záhrady UPJŠ, ktorý sa zároveň stal krstným otcom jazierka.
Podľa neho obyčajné jazierko dáva šancu množstvu užitočných organizmov. „Jazierko priťahuje hmyzožravé vtáky, dravý hmyz a netopiere. Títo prirodzení predátori regulujú škodcov, čím chránia rastliny a pomáhajú pri pestovaní zdravých potravín," vysvetľuje.
Zároveň aj hmyz a včely vodu existenčne potrebujú. „Plytké, prehriate brehy jazierka sú pre ne ideálne a bezpečné, na rozdiel od sudov s kolmými stenami, kde sa topia. Počas extrémnych horúčav bežná vegetácia stráda a nektár v kvetoch zasychá. Vodné a močiarne rastliny ako napríklad mäta vodná však vďaka vlahe kvitnú a tvoria nektár takmer počas celého leta. Prítomnosť vody spúšťa množstvo pozitívnych interakcií medzi organizmami, ktoré sú nevyhnutné pre dlhodobo zdravé a udržateľné fungovanie celej záhrady," vymenúva Gregorek výhody jazierka.
Ochrana pred prehrievaním
Aby sa vodná hladina počas leta neprehrievala, nad jazierkom vznikla funkčná a estetická polkupola z roxorových tyčí. Tá bude čoskoro obrastená popínavými rastlinami a vytvorí prirodzený tieň.
Vytváranie tieňa je totiž v záhrade pre ochranné pásma inžinierskych sietí limitované, čo znemožňuje výsadbu veľkých stromov. „Máme ale už asi 1,5 metra vysokú marhuľu, 4-metrový muchovník, ginko, drienku či obrovskú figu. Prístrešok sme vybudovali z kovovej konštrukcie starej PNS-ky, ktorú sme renovovali a pristavali pergolu,“ dodáva Mészáros Skoumalová.
Inšpirácia pre iné sídliská
Pozemok na Kisdyho ulici má komunita v prenájme od mesta Košice za symbolické 1 euro na rok, pričom všetky zásahy vrátane stavby jazierka prešli riadnym schvaľovacím procesom a komunikáciou so Správou mestskej zelene.
Iniciatíva Poď na dvor pri rozvoji priestoru čerpá inšpiráciu nielen zo zahraničných ciest do komunitných záhrad v Paríži či Madride. Vzor vidí aj v košickom občianskom združení Mlynský náhon. To dlhodobo pracuje na zvyšovaní biodiverzity vodného toku.
Obyvatelia košických sídlisk si môžu klimaticky odolnejšie prostredie sčasti budovať aj sami. Podľa Mészáros Skoumalovej napríklad presmerovaním zvodov zo striech do dažďových záhrad, osádzaním vyvýšených záhonov na asfaltové plochy či jednoduchým inštalovaním misiek s vodou pre vtáctvo.
Zástupkyňa iniciatívy pripomína, že kľúčová je pritom spolupráca samosprávy a obyvateľov. „Najdôležitejšia je ale všímavosť voči vlastnému okoliu, občianska angažovanosť a aktívna komunikácia so starostami a lokálnymi poslancami. Práve detailné podnety od všímavých obyvateľov sú pre samosprávy tým najlepším kompasom pre cielené zlepšovanie verejného priestoru," uzatvára Mészáros Skoumalová.
text: Monika Ištvánová
foto: autorka, I. Mészáros Skoumalová