Parádia sa ako kedysi ich prababky a pradedovia. Obyvatelia mestskej časti Košice - Myslava stále chodia na slávnostné príležitosti v krojoch svojich predkov. Na nedeľnú (23. 8.) odpustovú slávnosť sa množstvo z nich hrdo oblieklo do nádherne vyšívaných odevov v typických myslavských farbách. Vytvorili tak autentickú atmosféru časov minulých.
Do kostola sa v nedeľu vybrali tri švárne devy. Pred najnovšími trendmi dali prednosť pestrofarebným krojom. „Obliekli sme sa tak kvôli tomu, že chceme ukázať našu históriu. Máme naše myslavské kroje, ktoré sa nám strašne páčia. Šila nám ich babka Viera Krišicová,“ tešili sa Monika (18), Nelly (14) a Miška (14).
„Trvalo asi pol hodinu, kým nás poobliekala,“ prezradili. Vlasy mali zapletené vo vrkoči alebo ozdobené partou, teda pestrou čelenkou.
„Pre mňa je to vzácne, že môžeme ukázať svetu svoje tradície,“ pridáva sa Veronika (17).

Nielen história
Ľudový kroj vyniesol aj starosta František Beer (nezávislý), ktorý ukázal široké myslavské nohavice. „Obliecť si kroj – odev našich predkov – na odpustovú slávnosť, znamená nielen vzdať hold tomu, čo naši predkovia vybudovali. Je to aj symbol, že sme si stále vedomí našej kultúry, ktorá nie je históriou, ale i v dnešnej modernej dobe nám ponúka iný zaujímavý pohľad na svet,“ hovorí Beer.
„Ako starostu ma veľmi teší, že sa do našej výzvy zapojili aj mladé generácie Myslavčanov. Ďakujem im za ich ochotu udržiavať túto tradíciu,“ dodal.

Biela, červená a modrá
Výrobe krojov sa v Myslave venuje aj Mária Prochyrová, ktorá sa ľudovému umeniu priučila u pamätníčky Marty Kölbelovej.
„Kroje vytváram podľa dobových zdrojov. Pôvodné kroje fotím u ľudí,aj ich zbieram a podľa nich robím nové,“ vysvetľuje krojárka.
Jej diela vyzerajú skutočne autenticky, snaží sa dodržiavať pôvodné farby a tvary. „Typická pre Myslavu je výšivka na páre. Každý vzor sa ráta podľa násobkov nití. Myslavské farby sú biela, tmavomodrá a tmavočervená, “ vraví pani Mária.

Nie je kabát ako kabát
Pánska košeľa a ženské oplecko z Myslavy mohli obsahovať striktne len tri miestne farby. Odlišná výšivka značila príslušnosť k inej dedine. „Aj šorc, teda tkaná zástera, mala tiež len tieto tri farby. Podklad bol červený, dodávala sa modrá a biela. V ich výšivkách sa už objavili rôzne pestrejšie farby,“ dopĺňa krojárka.
Vrchná sukňa sa nazývala kabát, bola bohato zdobená, ako opasok slúžil tkaný pás. Dievčatá a mladé ženy nosili biely „kabát“, staršie ženy chodili v tmavých farbách.

Prísne pravidlá
Úprava vlasov mala kedysi tiež limity. Slobodné dievčatá sa parádili v parte, vydaté museli mať čepce.
„Daný bol tiež tvar a farba živôtika. Mladé dievčatá mali mať zelený, staršie už tmavšie farby ako modré a bordové,“ približuje ďalej Prochyrová dávne nepísané pravidlá. Slobodní muži nosili červený živôtik, ostatní len čierny.
„Nemohol sa obliekať každý, ako chcel. Všetko malo prísne pravidlá. Z kroja sa dal určiť aj sociálny status. Bohatšie dievky mali parádnejšie výšivky,“ pokračuje krojárka, ktorá na tradície nedá dopustiť.
Myslavský kroj si najbližšie môžete obzrieť v nedeľu 6. septembra na podujatí Folklórna Myslava.
text: Eva Eperješiová
foto: autorka, archív Mária Prochyrová, www.myslava.eu