Len niekoľko týždňov po tom, čo sa začalo s likvidáciou časti nelegálnej osady Lubina na košickom sídlisku Nad jazerom, pribudol v lokalite nový improvizovaný príbytok.

Novú výstavbu sme si všimli na dronových záberoch, ktoré sme pripravovali k inej reportáži. Tieto snímky zachytili dva nové drevené objekty, ktoré vyrástli mimo doterajšieho radu chatrčí. Vybrali sme sa preto priamo do osady zistiť, kto ich postavil a na čo majú slúžiť.

Na mieste sme zistili, že na bývanie slúži iba jeden z nich. Pred novým príbytkom sme zastihli rodinu, ktorej pred necelými dvoma týždňami zhorela pôvodná chatrč. Druhý objekt má podľa miestnych slúžiť na uskladnenie dreva.

 

Pred novým domom vykladal skrinky

Rodinu sme v stredu napoludnie zastihli pred novým dreveným príbytkom. Žije v ňom muž so svojou partnerkou, štyrmi mladšími dcérami a 15-ročným synom.

Muž práve vykladal z osobného auta dve zánovné skrinky. Na pravej ruke mal stále objemný obväz, na temene sa mu hojila popálenina. Ide o následky požiaru, ktorý rodinu pred necelými dvoma týždňami pripravil o pôvodné obydlie a prakticky všetok majetok.

„Všetko zhorelo. Nezostalo nám prakticky nič, okrem toho, čo sme mali na sebe. Za chvíľu sa začína škola a škôlka a deti nemajú oblečenie. Stačilo by nám aj niečo použité,“ posťažovala sa jeho partnerka.

Podľa jej slov rodinu po požiari navštívila starostka mestskej časti Nad jazerom Lenka Kovačevičová (STANK) a nakúpila im hrnce a taniere. Žena však tvrdí, že viaceré ďalšie prísľuby pomoci sa nenaplnili.

„Keby som počítala všetko, čo nám kto nasľuboval, tak nám dnes už nič nechýba. Dokonca nám ľudia od splnomocnenca sľúbili unimobunku. Namiesto toho sme spali niekoľko nocí vonku,“ uviedla.

Za novopostavenou chatrčou nám ukázala periny pohodené na zemi. „Tu sme spali,“ doplnila.

Na zhorenisku stavať nechceli

Rodina potvrdila, že nový príbytok patrí jej. Vyrástol však mimo pôvodného radu chatrčí, približne 20 až 30 metrov oproti nim. Na mieste vyhoreného obydlia nový postaviť nechceli.

„Nechceli sme stavať na rovnakom mieste, ako bol zhorený dom. Báli sme sa,“ reagovala žena. Čoho konkrétne sa obávala, nespresnila.

Požiar obývanej chatrče vypukol približne o jednej hodine v noci. Ľudia, ktorí sa nachádzali vnútri, stihli vybehnúť von. Jedného človeka previezli na ošetrenie do nemocnice.

Polícia následne začala trestné stíhanie pre trestný čin poškodzovania cudzej veci. Presná príčina vzniku požiaru a okolnosti, ktoré k nemu viedli, boli podľa vtedajšieho stanoviska polície predmetom vyšetrovania.

Krátko po požiari denník Košice:dnes s odvolaním sa na informácie z miesta uviedol, že miestni obyvatelia hovorili o úmyselnom podpálení a o tom, že do jedného z obydlí mala vletieť zápalná fľaša. Polícia túto verziu vtedy nepotvrdila.

Partnerka popáleného muža nám teraz tvrdenie o zápalnej fľaši poprela. „Nič také sa nestalo. My sme to ani nikomu nehovorili,“ povedala.

Do horiaceho príbytku sa vrátil

 

Muž nám po necelých dvoch týždňoch od požiaru opísal, čo sa počas neho odohrávalo. Do horiaceho príbytku sa podľa svojich slov vrátil po tom, ako mu niekto povedal, že jedno z dievčat ostalo vo vnútri.

„Chlapec mi povedal, že tam ešte je jedno decko. Išiel som dnu, nikoho som tam už nenašiel, vyniesol som aspoň plynovú bombu, aby to nebolo ešte horšie,“ opísal.

Pri požiari utrpel popáleniny a skončil v nemocnici. Dlho tam však podľa vlastných slov nezostal.

„Hneď ako ma ošetrili v nemocnici, utekal som za rodinou. Podpísal som doktorom, že tam nezostávam. No dodnes to nie je dobré. Chodím na preväzy. Najhoršie je, že nemôžem nič urobiť,“ povedal.

Zranenie ho podľa jeho slov pripravilo aj o možnosť chodiť na „fušky“, ktoré mal dostávať na stavbách. „Som murár, ruky potrebujem,“ povedal a bezmocne ukázal na objemný obväz na ruke.

Postavili ho za tri dni

Nový príbytok podľa muža postavili za tri dni. Výrazne im pritom pomohol blízky príbuzný, ktorý býva v rovnakej osade. „S domom nám pomohol brat, priniesol z roboty aj všetok materiál. Všetko si to v robote poctivo odrobil,“ povedal.

Príbytok podľa jeho slov ešte nie je hotový. „Treba to dokončiť, zatepliť na zimu. Najhoršie je, že s tou rukou nič neurobím,“ zopakoval.

Druhý drevený objekt, ktorý zachytili dronové zábery, podľa muža jeho rodine nepatrí. Informáciu o jeho plánovanom využití má podľa vlastných slov z rozhovorov s ďalšími ľuďmi. „Bude to slúžiť na uskladnenie dreva,“ doplnil.

Osada je tu vyše dve desaťročia

 

Nelegálna osada Lubina existuje na sídlisku Nad jazerom už vyše dve desaťročia.

V posledných týždňoch sa lokalita dostala do centra pozornosti po tom, čo starostka Lenka Kovačevičová 17. júla informovala o presťahovaní dvoch tamojších rómskych rodín do maďarskej obce Szalonna a likvidácii časti osady. Pôvodné chatrče presťahovaných rodín boli zbúrané.

Kovačevičová, ktorá kandiduje na primátorku Košíc, presťahovanie obhajovala ako dobrovoľné rozhodnutie rodín. Podľa jej slov si jedna z nich kúpila dom približne pred rokom a druhá v apríli. Za jeden z dôvodov výberu maďarskej obce označila dostupné ceny tamojších nehnuteľností.

Presun preverovali aj v Maďarsku

 

Presťahovanie však vyvolalo otázky aj na druhej strane hranice. Maďarské ministerstvo vnútra začalo preverovať okolnosti presunu vrátane obchodov s nehnuteľnosťami, ich financovania a toho, či sa uskutočnil zákonne, transparentne a na základe slobodného rozhodnutia dotknutých ľudí.

Prípad riešil aj splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško. Jeho úrad ešte pred presťahovaním označil postup za „vysoko neštandardný“ a upozorňoval na otázky zabezpečenia zdravotnej starostlivosti, povinnej školskej dochádzky detí či zamestnania.

Po následnom rokovaní slovenskej a maďarskej strany Daško uviedol, že dve presťahované rodiny budú v Szalonne naďalej žiť a jeho úrad chce sledovať ich integráciu a podmienky, v ktorých žijú.

K téme novej výstavby v nelegálnej osade, ako aj k pomoci rodine zasiahnutej požiarom sme oslovili košický magistrát, starostku mestskej časti Nad jazerom Lenku Kovačevičovú a Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Po doručení ich odpovedí stanoviská doplníme do článku.

text: Michal Lendel

foto: Mário Medzihradský, Martin Lakatoš