Odporúčanie odborníkov zrušiť všetkých 22 mestských častí a nechať riadenie mesta v rukách jedine magistrátu vyvolalo medzi košickými starostami viaceré otázky. Toto odporúčanie vyplýva zo štúdie, ktorú si mesto objednalo za približne 180-tisíc eur a ktorú spracoval tím odborníkov z Univerzity Komenského, Ekonomickej univerzity a Technickej univerzity v Košiciach.

Autori porovnávali tri modely budúceho fungovania samosprávy. Za najvýhodnejší označili variant jedného mesta bez mestských častí. Podľa ich prepočtov by takýto model priniesol priemerne 5,8 milióna eur úspor ročne, pričom pri údajoch za rok 2024 by úspora presiahla dokonca sedem miliónov eur.

Výsledky predstavili v stredu 17. júna na verejnej prezentácii, na ktorej sa zúčastnili aj starostovia mestských častí. Viacerí z nich však očakávali otvorenú diskusiu s možnosťou priamo sa pýtať na metodiku, použité dáta či jednotlivé závery štúdie.

Otázky iba cez aplikáciu

Medzi nimi bola aj starostka mestskej časti Nad jazerom Lenka Kovačevičová (nezávislá), ktorá neskrývala sklamanie z formy podujatia.

„Potrebujeme vidieť celý elaborát. Tých niekoľko slajdov nemôžeme považovať za komplexnú analýzu. Chceme si ju preštudovať, pozrieť si všetky dáta a premenné, a až potom sa k nej vyjadriť,“ uviedla pre redakciu Naše Košice.

Nepozdávalo sa jej, že starostovia, ako aj ďalší účastníci dostali možnosť klásť otázky len prostredníctvom platformy Slido. Namiesto avizovanej diskusie tak podľa nej chýbal priestor na priame konfrontovanie autorov štúdie.

„Očakávala som, že dostaneme analýzu vopred, naštudujeme si ju a potom bude priestor na otázky. My sme však videli len prezentáciu a otázky sa navyše zadávali cez aplikáciu. Mne napríklad systém viackrát neumožnil odoslať dlhšiu otázku,“ tvrdila.

Kovačevičová: Práca sa sama nespraví

Samotné odporúčanie jedného mesta bez mestských častí zatiaľ nechce hodnotiť. Tvrdí, že bez kompletnej štúdie nie je možné posúdiť, z akých dát odborníci vychádzali a aké predpoklady použili.

Za logický označuje záver, že po zrušení mestských častí by sa ušetrilo na administratíve. Podľa nej však zostáva nezodpovedaná otázka, kto bude zabezpečovať služby, ktoré dnes vykonávajú miestne samosprávy.

„Zelené plochy po sídliskách a v uliciach sa nepokosia samé a rovnako sa samé neopravia ani svetlá. Aj po centralizácii bude musieť niekto tieto služby zabezpečovať,“ argumentuje.

Podľa starostky je zvláštne, že odborníci vybrali ako najefektívnejšie fungujúcu mestskú časť – Sídlisko Dargovských hrdinov, ktoré bolo dlhé roky v nútenej správe. Do nej sa dostalo pre skrachovaný projekt výstavby bytoviek. Vtedajší starosta Ladislav Lumtzer bol neskôr odsúdený za podvod a zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

Kovačevičová zároveň tvrdí, že diskusia o redukcii mestských častí by sa nemala začínať ich počtom, ale rozdelením kompetencií a financií medzi mesto a miestne samosprávy.

„Najprv si musíme povedať, aké mesto chceme mať, ktoré služby bude zabezpečovať magistrát a ktoré mestské časti. Až potom sa môžeme rozprávať o tom, či budú štyri, päť alebo žiadne mestské časti,“ dodala.

Vrchota: Príliš veľa neznámych

Podobné výhrady má aj starosta mestskej časti Západ Marcel Vrchota (SaS). Ani podľa neho nebolo možné urobiť si na základe stredajšej prezentácie ucelený názor na odporúčaný model.

„Nemali sme možnosť oboznámiť sa s celou analýzou. Videli sme len prezentáciu, takže nevieme presne, z akých dát a predpokladov jednotlivé závery vychádzali,“ povedal.

Sklamaný bol najmä z toho, že podľa neho zostali viaceré kľúčové čísla bez podrobnejšieho vysvetlenia. Týka sa to aj odborníkmi deklarovanej úspory 5,8 milióna eur ročne pri modeli bez mestských častí.

„Bola tam uvedená suma úspory, ale nebolo presne vysvetlené, ako sa k nej dospelo a z čoho vychádza,“ uviedol.

Výhrady má aj k ukazovateľom efektívnosti jednotlivých mestských častí, ktoré odborníci počas prezentácie predstavili. Podľa neho môžu byť tieto čísla ovplyvnené tým, aké kompetencie a finančné zdroje jednotlivé samosprávy majú.

„Ak by mesto presunulo časť financií na mestské časti a zabezpečovali by napríklad opravy ciest alebo chodníkov, ich efektívnosť by okamžite vyzerala inak. Je to aj otázka toho, kto čo robí a aké peniaze má k dispozícii,“ uviedol.

Ušetria len zlomok z rozpočtu

Vrchota zároveň upozornil, že samotná výška deklarovanej úspory nemusí byť rozhodujúcim argumentom pre zásadnú reformu samosprávy.

„Bavíme sa o úspore 5,8 milióna eur, čo predstavuje približne jeden a pol percenta rozpočtu mesta. Podstatnejší problém je podľa mňa dlhodobé podfinancovanie samospráv na Slovensku,“ povedal.

Podľa neho by ani prípadná úspora nevyriešila problémy, ktoré obyvatelia pociťujú najviac. „Ľudí trápia neopravované cesty a chodníky, nedostatok peňazí na údržbu zelene či detské ihriská. To sú problémy, ktoré samotná zmena modelu samosprávy automaticky nevyrieši,“ dodal.

Otázniky vyvoláva podľa neho aj model štyroch mestských častí, ktorý predpokladá novela zákona o meste Košice. Podľa neho zatiaľ nie je jasné, s akými kompetenciami odborníci pri svojich výpočtoch pracovali a či boli započítané aj náklady na vybudovanie technického zázemia potrebného na výkon nových kompetencií.

Model jedného mesta neodmieta

Aj starosta Starého Mesta Igor Petrovčík (nezávislý) považuje za predčasné robiť definitívne závery bez zverejnenia kompletnej analýzy.

„Včera to bolo len narýchlo odprezentované. Keď si analýzu preštudujem, až potom sa budem vedieť zodpovedne vyjadriť,“ povedal.

Petrovčík zároveň upozornil, že výsledky analýzy podľa neho ukázali výrazné rozdiely medzi jednotlivými mestskými časťami. Poukázal pritom na to, že Staré Mesto patrilo medzi najefektívnejšie hodnotené samosprávy napriek tomu, že zabezpečuje aj prenesené kompetencie v oblasti školstva.

„Máme šesť materských škôl a napriek tomu sme boli medzi najefektívnejšími mestskými časťami. To ukazuje, že väčší rozsah kompetencií nemusí automaticky znamenať vyššie náklady,“ tvrdí.

Na rozdiel od viacerých kolegov však model jedného mesta bez mestských častí neodmieta.

„Ak to povedie k efektívnejšiemu fungovaniu samosprávy, nemám s tým problém. Som za zefektívňovanie procesov,“ povedal.

Petrovčík: Staré Mesto sa musí zachovať

Za dôležité však považuje zachovanie identity historického centra mesta.

„Ak by vzniklo jedno mesto, Staré Mesto by malo zostať minimálne v deklaratívnej alebo reprezentatívnej podobe. Zrušiť historické centrum ako samostatnú mestskú časť by bolo podľa mňa scestné,“ uviedol.

Petrovčík dlhodobo podporuje model štyroch mestských častí, ktorý predpokladá aj novela zákona o meste Košice. Zároveň však pripúšťa, že po zverejnení kompletnej analýzy bude potrebné podrobnejšie diskutovať o argumentoch odborníkov aj o ekonomických dopadoch jednotlivých riešení.

text: Michal Lendel

foto: Mesto Košice